„Budem sa o Honzu starať do konca. Neviem, koľko sa dožije. Vypustiť ho do prírody nemôžem, lebo je krotký a vrátil by sa do dediny,“ uvažuje o budúcnosti Honzu Beňo a obáva sa, že ľudia by ho dali zastreliť poľovníkom alebo polícii. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Na chov netradičného domáceho miláčika má všetky potrebné povolenia, aj napriek tomu musel nedávno Honzu obhajovať pred mestskou políciou, ktorá prišla na základe anonymu.
„Honzo poslúcha ako pes, veď so psom aj na dvore odmalička vyrastali. Na zavolanie bez problémov pribehne,“ hovorí poľovník o štvorročnom 150-kilogramovom kancovi so 14-centimetrovými klami.
Beňo tvrdí, že zdomácnený Honzo je úplne ideálny na cvičenie poľovníckych psov, dohľadávanie a durenie zveri.
„Poľovnícke psy potrebujú na zaradenie do chovu skúšky. V prípade, že nedokážu napríklad hlásiť diviaka, komisár ich vylúči alebo musia robiť skúšky o rok,“ hovorí Beňo.
Kým bol diviak menší, pomáhal poľovníkovi pri výcviku loveckých psov. Urobili stopu, označkovali ju aj krvou nejakého streleného diviaka a na konci sa Ľuboš Beňo s Honzom skryli do kríkov. Pes ich, samozrejme, musel nájsť a hlásiť. „Už nemôžeme cvičiť psov, lebo Honzo je veľký a už by som ho na vôdzke neudržal,“ dodal.
Približne dvojdňového Honza pred štyrmi rokmi našli náhodou opusteného pri ceste a doniesli ho poľovníkovi. Prasiatko ošetril veterinár a týždne ho kŕmili z dojčenskej fľaše s cumľom. Honzo najprv vyrastal so psom na dvore, neskôr ho presunuli do obory v Kremničke. Momentálne pri svojich 150 kilách mesačne zožerie 50 kilogramov kukurice a koláče z pekárne. Pomyje ako domáce prasatá zásadne údajne nežerie.
DANIEL VRAŽDA
