Okolo banskobystrického futbalového štadióna na Štiavničkách zúril v sobotu tradičný Radvanský jarmok a v hľadisku bolo necelých šesťsto fanúšikov Dukly zvedavých, či sa vojakom konečne podarí prelomiť streleckú smolu trvajúcu 413 minút. Smolu v súboji s Humenným odklial po dvadsiatich minútach IVAN BARTOŠ a potom to šlo doslova ako na bežiacom páse. Dvadsaťštyriročný útočník dal napokon zo siedmich gólov Dukly päť a jedným šmahom sa tak so šiestimi gólmi po 6. kole dotiahol na najlepších strelcov súťaže Senčana Piatku a Trnavčana Lelkeša.
Považujete svoj kúsok v zápase za niečo zázračné?
,,Určite. Doteraz sa mi nedarilo, hlavne od zápasu s Dunajskou Stredou, keď som netrafil prázdnu bránu a urazil šťastenu. Zdá sa, že som to prelomil. Ani v tréningoch mi to nešlo, ale chalani mi vraveli, že to príde, a mali pravdu.“
Prestali ste si po spomínanom zápase s Dunajskou veriť?
,,Prakticky som sa nedostával do šancí. Keď sa mi to podarilo, buď som trafil brankára, alebo vedľa. Ešte v piatok na tréningu som mieril iba do Zajaca.“
Kamenský vám trikrát naservíroval loptu na gól, trénujete to?
,,Trénujeme systém, ale mal som aj šťastie, že lopta prišla ku mne. Hovorí sa, že keď to tam padá, tak poriadne. Chcel by som, aby mi to vydržalo, lebo od útočníkov sa góly očakávajú.“
Pamätáte si, v ktorom zápase ste strelil päť gólov?
,,Ešte za žiakov, keď som mal sedem-osem rokov. Doteraz som v útoku ani veľmi nehrával. V reprezentácii do 17., 18. aj do 21. rokov som pôsobil v obrane alebo na pravej strane zálohy. Až po príchode trénera Molnára pod Urpín som sa stal útočníkom.“
Humenné bolo také slabé?
,,Obranu mali slabú, ale hrali sme dobre a mal som aj šťastie.“
Môže byť vysoké víťazstvo očakávaným obratom Dukly v lige?
,,Dúfajme. Partia je dobrá a hádam to pôjde dobre aj ďalej. Doteraz sme mali ťažké vyžrebovanie, štyri zápasy sme hrali vonku a mali sme aj dvoch vylúčených. Teraz nás čakajú relatívne ľahší súperi.“
Ostal vám ešte nejaký pušný prach?
,,Dúfam, že áno. Chlapcom som povedal, že kým nedám gól, tak sa neostrihám. Teraz môžem ísť konečne k holičovi.“
MIRO GREŠKO