„Ak Američania pôjdu do vojny, ľutujem tých chlapcov. A ich matky, sestry a bratov. Bude to desaťkrát horšie než Vietnam. Vietnam bol v porovnaní s tým piknik. Tu dostanú do zubov. Ach. Dostanú riadne… Rakety vás nezachránia - tam nie je na čo strieľať.“

Američanom podľa neho najprv pomôžu opozičné tadžické a uzbecké frakcie na severe krajiny. Ale len čo Američania Taliban porazia, opozícia sa obráti proti nim.

Ak už musia ísť, mali by si určiť prísne obmedzený vojenský cieľ - vymiesť tréningové tábory gerily a „zabiť najodióznejšie figúry“ a potom vypadnúť, mieni Šamanov. „Ak dokážu len to, potom im pánboh žehnaj,“ hovorí vo svojej moskovskej kancelárii, odkiaľ riadi skupinu podporujúcu veteránov a ich rodiny.

„Parašutisti môžu obsadiť tábory,“ pokračuje v úvahách. Ale ak nepošlú pechotu, tanky a lietadlá nemajú čo robiť. Ak skutočne neprepochodujete územím, budú tam zasa tábory a tí istí banditi. Ak sa zbavíte bin Ladína, vyrastie iný. Musíte celý ten systém vyhubiť od koreňa.“

Čo si on sám najviac pamätá z rokov v Afganistane? „Najviac si pamätám na jednu vec - na všetky naše otázky, otázky mojich kolegov k dôstojníkom - prečo tu sme - nebola nikdy nijaká odpoveď. Nemali sme tam čo robiť.“

(reuters)