kurzov. Jediným spoľahlivým faktorom určenia cien cenných papierov sú totiž výlučne tvrdé ekonomické fakty. Keď sa hodnota účastín priveľmi vzdiali od zásadných hospodárskych činiteľov (t. j. od výšky úrokovej miery a veľkosti podnikového zisku – aby sme spomenuli dva najdôležitejšie ukazovatele), potom vždy dochádza ku korektúre. Nedávny psychologický ošiaľ, živený nadmerným nadšením nad údajne ružovou budúcnosťou v znamení „novej ekonomiky“, vyhnal kurzy do ekonomicky nepodložených výšok. Čiže: od vlaňajšieho marca zažívame bolestný návrat do hospodárskej reality. Kam by až kurzy klesli bez traumatického zážitku z 11. septembra, nevie nikto zodpovedne povedať. Korektúra by sa minulý týždeň v pondelok ale v nijakom prípade neskončila.
Na strane druhej sa od utorkového teroristického úroku na World Trade Center a Pentagon zmenila globálna hospodársko-politická situácia. Pondelkové znovuotvorenie newyorskej burzy jasne ukázalo, že za súčasného stavu je racionálne, ekonomickými faktami podložené vytváranie trhových cien jednoducho nemožné. Na parkete vládne totálna neistota. Nijaký burzián nevie, kedy a ako odpovie Washington na utorkový teror, kedy a ako odpovedia teroristi. Teda, až kam sa vyšponuje špirála násilia – v čo nikto nedúfa, ale čoho sa každý obáva. V tom najlepšom prípade by sa v priebehu dvoch-troch týždňov mohlo burzové dianie dostať do ako-tak normálnych koľají s aspoň náznakovo efektívnou ponukou a dopytom. Len potom sa dá zodpovedne vyhlásiť, aký dopad bude mať 11. septembrer na ekonomický a burzový vývin v Spojených štátoch a na celom svete.
Takže, s pomerne veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že hodnota účastín na Wall Street (a na všetkých západných burzách) bude mať v najbližšej budúcnosť klesajúci trend. Nikto totiž nevie, kam by až siahala „prirodzená korektúra“: každý si je istý, že minulotýždňový atentát bude mať (v tom najlepšom prípade dočasný) negatívny dopad na americkú konjunktúru. Prevažná väčšina ekonomických expertov ráta s poklesom konzumných výdavkov obyvateľstva, pričom spotreba je nepochybne najdôležitejšou súčasťou agregovaného dopytu amerického národného hospodárstva. Nedá sa teda vylúčiť sklz ekonomiky zo súčasnej stagnácie do hospodárskej recesie, skôr naopak. To má – samozrejme – negatívny dopad na akciové kurzy. Problémom je, aký podiel na klesajúcich kurzoch prisúdia finanční analytici pokračovaniu vývoja spred 11. septembra a akú váhu dajú mimoekonomickým faktorom: teroru z minuého utorka a jeho následkom.
Ale aj ohľadom prípadného razantného prepadu hodnoty účastín v najbližších dňoch na newyorskom parkete platí: každý prehnaný výkyv burzového kyvadla mimo rámca ekonomických faktov (aj smerom nadol v dôsledku teroristických útokov) bude v konečnom dôsledku kompenzovaný spätným pohybom. Otázkou je len – kedy.
Burza je totiž ekonomickým podujatím a ničím iným.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov