Širin Ebadiová dostala Nobelovu cenu mieru v roku, keď svet výrazne rozdelili názory na to, ako sa malo postupovať v Iraku. Tejto najvážnejšej téme sa výbor svojou nomináciou vyhol. Urobil to totiž už vlani. Víťazom sa stal bývalý americký prezident Jimmy Carter.
„Bolo by tragickým omylom, keby Spojené štáty zaútočili na Irak bez podpory OSN,“ povedal Carter pred udelením ceny. „Carterova pozícia je dôvodom, že cena sa môže a musí chápať ako kritika súčasnej americkej línie voči Iraku,“ povedal potom šéf výboru Gunnar Berge. V oficiálnom zdôvodnení stálo, že Carter dostal cenu za to, že sa aj po odchode z Bieleho domu snažil presadzovať myšlienku riešenia konfliktov dialógom.
Rok predtým získal ocenenie Kofi Annan, generálny tajomník OSN a zásadný odporca vojenského riešenia konfliktov. Bolo krátko po teroristických útokoch na Spojené štáty, viac ako o Iraku sa vtedy hovorilo o boji s terorizmom. U Annana nepochybne zohralo úlohu aj to, že sa udeľovala stá Nobelova cena - a to bola vhodná príležitosť, ako vyzdvihnúť najväčšiu svetovú organizáciu, ktorej podľa výboru jej šéf „vdýchol nový život“.
Pozorne sledované a nepokojné miesto sa dostalo na „Nobelovu mapu“ v roku 2000. Juhokórejský prezident Kim Te-džung prebral cenu mieru za uskutočňovanie „slnečnej politiky“. Podarilo sa mu aspoň začať rozhovory so severokórejským kolegom Kim Čong-ilom, najnevyspytateľnejším prezidentom najnevyspytateľnejšej krajiny. Tento rok sa však ukázalo, že bohatý juh za mierové stretnutie chudobnej Severnej Kórey zaplatil, čo hodnotu Kim Te-džungovho ocenenia výrazne znižuje.
Hoci by sa mohlo zdať, že Ebadiovej výber je ústupom k regionálnej téme, nie je to celkom tak. Irán patrí vo svetovej politike k najdiskutovanejším štátom, najmä potom ako ho Bush zaradil v roku 2001 medzi krajiny osi zla. Hoci Ebadiová rieši skôr vnútorné iránske problémy, jej výber poukazuje na dôležitosť tejto krajiny a hovorí i o túžbe západného spoločenstva po demokratickom vývoji v tejto krajine.
Z pohľadu posledných rokov víťazná nominácia iránskej disidentky teda vlastne ani nie je prekvapením. Iránom sa skompletizovali témy súvisiace s osou zla, kam Spojené štáty, najsilnejšia krajina, zaradili aj Irak a Severnú Kóreu.
