PET fľaše bude musieť vykupovať každý obchod, ktorý predáva nápoje v týchto obaloch. Fľaše sa budú musieť vracať nepoškodené, to znamená, že ich nebude možné pokrčiť. Vykúpené umelohmotné fľaše sa však nebudú znovu plniť, ale po recyklácii sa z nich budú vyrábať iné tovary.
Obchodníci sa zálohovaniu bránia. Poukazujú na to, že z ich obchodov sa stanú zberné suroviny. Zálohovanie fliaš bude podľa nich viesť aj k vyšším cenám nápojov.
Naopak ochranári sú presvedčení, že zálohovanie je jediná možnosť, ako vyzbierať a recyklovať čo najviac PET fliaš. Nesúhlasia ani s tým, že zálohovanie zvýši ceny.
Záloha na jednu fľašu by mala byť štyri alebo päť korún. Ochranári tlačia na to, aby bola čo najvyššia. Argumentujú, že čím bude záloha vyššia, tým viac sa budú fľaše vracať.
V súčasnosti sa cena nevratnej fľaše premieta do celkovej ceny nápoja. Nápoje v nevratných fľašiach sú o niekoľko korún drahšie ako nápoje vo vratných. Ak sa cena jednorazových fliaš ešte zvýši, je pravdepodobné, že poklesne ich predaj. Napríklad Tesco predáva minerálnu vodu Baldovská v sklenenej fľaši s objemom 0,7 litra za 4,90 Sk. Tá istá minerálka v 1,5-litrovej umelohmotnej fľaši stojí 13,90. V prvom prípade vyjde 1 liter minerálky na 7 korún, v druhom prípade (umelohmotná fľaša) 9,30. Minerálka v nevratnom obale je teda drahšia o 2,30. Podobné rozdiely sú i v iných obchodoch a pri iných nápojoch.
Ako to bude fungovať? Nikto nevie
Obchodné reťazce ešte nevedia, ako bude celý systém vykupovania fliaš fungovať.
Predstavu nemá ani generálny riaditeľ sekcie obchodu najväčšej obchodnej siete na Slovensku COOP Jednota Vladimír Švarc. Minulý týždeň sa boli pozrieť, ako funguje systém vykupovania fliaš vo Švédsku. Zistili, že Švédi majú vypracovaný dôkladný systém – fľaše sa vykupujú len prostredníctvom automatov vo veľkých obchodoch. Každý automat je priamo napojený na zúčtovacie stredisko, ktoré každý týždeň pošle obchodu peniaze.
Švarc si myslí, že zavedenie zálohovania bude znamenať i vyššie ceny. Bude treba zaplatiť ľudí, ktorí budú mať vykupovanie fliaš na starosti. Ak budú fľaše vykupovať automaty, bude treba zaplatiť ich nákup.
Ako budú vykupovať fľaše, nevedia zatiaľ ani v Carrefoure a Delvite. Spoločnosť Delvita však predpokladá, že s určitosťou dôjde k zvýšeniu cien nápojov. Pri manuálnom vykupovaní by mohol nastať problém aj s tým, že sa ľudia budú snažiť vrátiť i staré nezálohované fľaše.
Fľaše sa neoplatí odkladať
Veľa ľudí vidí v zavedení zálohovania fliaš šancu privyrobiť si. Zbierajú plastové fľaše v nádeji, že keď sa budú zálohovať, jednoducho ich vrátia a zinkasujú peniaze. To však možné nebude – všetky zálohované fľaše budú označené a tie, čo sa predávajú v súčasnosti, sa vykupovať nebudú.
Ak by sa fľaše neoznačovali, mohlo by sa Slovensko naozaj stať smetiskom strednej Európy, pretože v okolitých krajinách sa PET fľaše nezálohujú a obchodníci by boli nútení vykupovať aj fľaše privezené zo zahraničia.
Obchodníci: Zvýšia sa ceny
Zväz obchodu tvrdí, že zavedenie zálohovania bude viesť automaticky k vyšším cenám nápojov v jednorazových obaloch. Cena jednej fľaše by tak mohla vzrásť až o dve koruny. Zdôvodňujú to tým, že bude treba zaplatiť dopravu fliaš z obchodov do spracovateľských fabrík a obchody budú musieť zamestnať na výkup fliaš nových ľudí, alebo kúpiť automaty – jeden stojí vyše milióna korún. Predseda Zväzu obchodu Pavol Konštiak odhaduje náklady na zálohovanie v prvom roku na 3 miliardy korún. Hodnota všetkých vyprodukovaných fliaš je však len 30 miliónov.
Zväz obchodu upozorňuje aj na to, že na výkup umelohmotných fliaš neexistuje jednotný systém, aký sa používa pri výkupe sklenených fliaš. Existujú debničky, ktoré sa skladajú do paliet. Každý obchodník vie, koľko fliaš je v debničke i na palete. Na PET fľaše nič také neexistuje. Navyše jednotlivé fľaše majú rôzne rozmery. Preto bude treba vždy pri odovzdávaní z obchodu fľaše prácne prepočítavať.
Ochranári: Zdraženie nebude
Ochranári si myslia, že ceny nápojov sa po zavedení zálohovania nezvýšia alebo ak sa zvýšia, tak len minimálne. Počítajú s tým, že vďaka zálohovaniu sa vyzbiera približne 80 percent všetkých fliaš. Peniaze za zálohovanie z tých zvyšných 20 percent fliaš budú slúžiť ako kompenzácia pre obchodníkov za zvýšené náklady.
Ochranári poukazujú na to, že ročne sa na Slovensku vyprodukuje približne 10-tisíc ton odpadu z PET fliaš. Tento odpad sa potom kopí na skládkach či končí v spaľovniach, ktoré znečisťujú ovzdušie.
Separovaný zber nepovažujú za dostatočnú alternatívu voči zálohovaniu. V krajinách, kde je separovaný zber, sa vyzbiera síce až 70 percent všetkých fliaš, recyklovať sa dá však maximálne okolo 30 percent fliaš. Ostatné sú také znehodnotené, že sa nemôžu recyklovať. Naopak v krajinách, kde funguje zálohovanie, sa vyzbiera i recykluje vyše 80 percent fľiaš.
Spoločnosť priateľov Zeme dala vypracovať fakulte financií UMB v Banskej Bystrici štúdiu o dopade zálohovania na cenu nápojov. Vyplýva z nej, že ak bude cena zálohovaných fliaš 3 Sk, zvýšia sa náklady na výrobu nápojov o 10 až 50 halierov. Toto zvýšenie by spotrebitelia nemali nijako zaregistrovať. Ak bude cena zálohy 4 Sk, cena nápojov by sa nemala nijako zvýšiť.
