Scott vyšiel na breh úplne vyčerpaný. „Ale stálo to za to,“ povedal rozhodne. FOTO – REUTERS
iť boj proti leukémii. Scott sám túto chorobu prekonal.
„Neviete, čo máte pod nohami – niekedy je to bahno, inokedy nánosy, skaly alebo nič.“ Pre 41-ročného Brita to nie je prvý výkon tohto druhu. Vlani absolvoval v rovnakom obleku maratón v Londýne, a hoci to bolo na súši, trvalo mu to päť dní.
„Niektorí ľudia tvrdili, že to pod vodou bude ľahšie než na súši, pretože voda ma bude nadnášať a nebudem pociťovať ťarchu potápačského oblečenia, ale v skutočnosti to bolo oveľa ťažšie,“ zveril sa Scott. „Musel som bojovať nielen s tlakom, ale aj s odporom vody a s minimálnou viditeľnosťou. Bola strašná zima, cítil som sa osamelý, nevedel som, kam stúpam, vzduchová hadica sa mi zamotávala.“
Scott je bývalý hasič a futbalista. Predchádzajúce akcie už vyniesli na konto charity milióny libier.
Hlavným problémom pochodu jazerom Loch Ness boli obavy, aby nestúpil vedľa a nezrútil sa z rímsy na okraji brehu jazera asi desať metrov pod hladinou do závratnej hĺbky. Raz, keď úplne stratil orientáciu, ho pred pádom do hlbín zachránilo len istiace lano a dýchacie trubice.
A nezahliadol náhodou povestnú miestnu príšeru, populárnu lochnesku? „Za celý čas som zbadal len dve ryby, čo znamená, že ich v jazere veľa nie je – alebo ich všetky niečo zjedlo,“ odvetil Scott. (mch, čtk)
