Na výstave môžete vidieť aj bankovky. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Zbierku známok a obálok v hodnote približne 100-tisíc korún venoval Poštovému múzeu Michal Kiššimon.

Najzaujímavejšie exponáty z tohto obdobia sú napríklad obálky, ktoré sú v dôsledku znehodnotenia meny oblepené poštovými známkami na obidvoch stranách. Niektoré obálky dokonca nemajú žiadne známky a označovali sa len pečiatkou zaplatené. Podľa Kiššimona v období menovej reformy dochádzalo k množstvu chýb na poštách, z čoho sa neskôr stali vzácne zberateľské úlovky.

Michal Kiššimon tvrdí, že aj v roku 1993 po rozdelení Československa dochádzalo ku kurióznym situáciám. Niektorí ľudia používali na posielanie aj vyše 50-ročné známky z vojnového slovenského štátu a listy v chaose cez pošty prešli a dnes sú z nich zberateľské unikáty. Na Slovensku je ich údajne menej ako päť.

Výstava má aj ďalšie zaujímavosti, ako napríklad platidlá, používané pred a po menovej reforme - bankovky, štátovky a mince, ale aj poštovo-historické unikáty, ako sú použitie a kombinácia výpomocných pečiatok, či kombinácia leteckých známok s doplatnými a príležitostnými známkami.

Menová reforma bola dôsledkom nevyváženej hospodárskej politiky povojnovej vlády Československa, ktorá spôsobila, že na trhu bol prebytok peňazí, zásobovanie následkom neúplného poštátnenia poľnohospodárskeho sektora viazlo a bolo riešené lístkovým systémom. Z historického hľadiska menová reforma predstavovala preorientovanie sa československej meny na sovietsky rubeľ, a tým potvrdenie politickej orientácie Československa.

DANIEL VRAŽDA