Tento rok učitelia protestovali niekoľkokrát – napríklad aj proti zrušeniu tabuľkových platov. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Mzdy zamestnancov vo verejnej službe neporastú tak, ako vláda sľúbila. Platy mali na budúci rok stúpnuť o 7 percent, pri rokovaní o štátnom rozpočte však ministri navrhli, aby sa zvýšili iba o 5 percent. Vláda by tým ušetrila 300 miliónov, ktoré sa rozhodla na žiadosť Pavla Ruska venovať ministerstvu hospodárstva.
Na budúci rok má začať platiť nový zákon o verejnej službe, ktorý zužuje okruh ľudí, ktorým platy podľa tabuliek určuje štát. Zvýšenie platu o 5 percent sa tak týka predovšetkým učiteľov. Podľa Štatistického úradu je priemerná mzda v školstve 11 604 korún. Podľa najnovšieho prieskumu OECD, majú slovenskí učitelia najnižšie platy z krajín V4.
Odborári si nemyslia, že by rozhodnutie vlády mohlo byť reakciou na to, že sa učitelia nechceli vzdať svojich tabuliek. „Vzdať sa teraz tabuliek by malo katastrofálne následky. V situácii, keď školy nemajú na prevádzku, by o platoch rozhodoval subjektívne riaditeľ a určite by klesli,“ povedal Ján Gašperan z Odborového zväzu pracovníkov školstva.
Minister školstva Martin Fronc naznačil, že rozhodnutie vlády mohlo byť skôr reakciou na odborársky štrajk. Pri rokovaniach o kolektívnej dohode na budúci rok sa totiž odborári s ministrami dohodli, že platy sa zvýšia o 7 percent. Dohodu predbežne podpísali minister práce Kaník a viceprezident odborov Lenský. Odborári ju už schválili, vláda mala o nej ešte hlasovať. Skôr, ako tak spravila, zmenila postoj.
„Nesúhlasíme s týmto rozhodnutím, ani s vyhlásením, že sme nedostatočne rokovali, o kolektívnej zmluve sa rokovalo 14-krát,“ tvrdí Gašperan. Po dosiahnutí predbežnej dohody učitelia neorganizovali protestnú akciu 2. septembra, ako uvažovali, podporili však protest 26. septembra, ktorý sa týkal minimálnej mzdy a dôsledkov dôchodkovej a daňovej reformy.
„Je mi ľúto, že na vláde padlo rozhodnutie, aké padlo. Treba však povedať, že odkazy odborárov sú značne zmätené,“ hovorí minister Kaník. Ak po dohode o zvýšení platov nasledovali protesty proti dôsledkom dôchodkovej reformy, je to podľa neho signál, že ide o väčšiu prioritu ako platy. „Potom je ťažko povedať, kam máme dať peniaze, pretože je ich nedostatok.“
Gašperan namieta, že veci spolu súvisia a vláda nemôže čakať, že po dohode o platoch sa odborári prestanú vyjadrovať k predkladaným zákonom. Tripartita má rokovať 13. októbra, ak sa na nej nepodpíše kolektívna dohoda, tak, ako bolo dohodnuté, odborári sú odhodlaní pristúpiť aj ku štrajku.
Andrea Hajdúchová
