FOTO - ARCHÍV TASR
Keby boli Holanďania vtedy tušili, že severan má pred sebou na Britských ostrovoch najlepšie roky svojej kariéry, určite by žiadali viac.
Larsson si za spomínané obdobie vydobyl v Celtiku zaslúžený prívlastok - najlepší zahraničný futbalista v histórii škótskej Premier League. Vlaňajší ročník končil finálovým zápasom Pohára UEFA na čísle 263 odohraných zápasov a 207 nastrieľaných gólov. Nebezpečný útočník na zemi i vo vzduchu. Typ komplexného futbalistu.
Slováci hovoria o ňom v superlatívoch
Škótski fanúšikovia tvrdia, že Larsson a Celtic si padli hneď do oka. Bolo to vraj ako s láskou na prvý pohľad. Sympatický útočník, syn Švédky a otca z Kapverdských ostrovov, si profesionálnym prístupom k futbalu a vzornou životosprávou získal srdcia priaznivcov „katolíckeho“ klubu. Príklad ojedinelej symbiózy hráča a zahraničného mužstva.
Skromný tridsaťdvaročný útočník so silným zmyslom pre fair play a charitu je vzácnym vyslancom švédskeho futbalu na škótskych trávnikoch. Pokojný chlapík nikdy nedáva najavo, čo sa deje v jeho vnútri. Glasgowský denník Herald o tom raz nadnesene napísal: „Je dosť možné, že len výbuch atómovej bomby na štadióne Celtic Park by odhalil jeho pocity.“
Jozef Vengloš, ktorý Henrika v Celtiku nie tak dávno trénoval, tvrdí, že sa vo svojej kariére stretol len s malým počtom takých skutočných profesionálov, akým je Larsson. Iba v superlatívoch si spomína na švédskeho superstrelca aj jeho bývalý slovenský spoluhráč Ľubomír Moravčík. A súčasný - Stanislav Varga - dodáva, že Larsson má vďaka svojim kvalitám hádam ako jediný hráč z kádra isté miesto v základnej zostave kouča Martina O‘Neilla.
Neuveriteľných 53 gólov za sezónu
„Henrik je najlepší partner, s akým som doteraz hrával. Fyzicky silný, pohyblivý a nezištný. Podľa mňa je ešte lepší ako Alan Shearer, s ktorým som tvoril útočnú dvojicu predtým v Blackburne,“ vyhlásil o Larssonovi kolega z hrotu Chris Sutton.
Keď ako dvadsaťjedenročný nastrieľal vo švédskom prvoligovom klube Helsingborg obdivuhodných 34 gólov, konkurencia zbystrila pozornosť a ihneď konala. Bol to skok s hrmotom do veľkého medzinárodného futbalu.
Najrýchlejší i najštedrejší bol Feyenoord, ktorý si Henrika zaviazal na päť rokov. V červeno-bielom drese sa nestratil a Rotterdamu pomohol dvakrát vybojovať Holandský pohár (1994 a 1995) a v rokoch 1994 a 1997 siahnuť na titul vicemajstra.
Kráľom kráľov sa stal však až v Glasgowe. Sezóna 2000/01 mu vyšla takmer dokonale. Vo všetkých súťažiach dal neuveriteľných 53 gólov (35 v lige, zvyšných 18 v Pohári UEFA a oboch škótskych pohároch). Vynieslo mu to Zlatú kopačku pre najlepšieho európskeho strelca. Hviezda Celtiku zarábala vtedy 40-tisíc libier týždenne, čo bolo suverénne najviac v najvyššej škótskej súťaži.
Švédske davy: Vráť sa do reprezentácie!
„Vždy, pred každým zápasom si hovorím, čo na ihrisku urobím a čo urobiť musím. Viem, že som dobrý, lepší ako ostatní. Ak však pôjdem príkladom, môžu sa pridať aj iní,“ tvrdí Larsson. Jeho rozlet pribrzdila ohavne vyzerajúca zlomenina nohy. Dodnes má v nej tridsať centimetrov železa, ktoré mu spevňuje koleno.
Po osemfinálovej prehre so Senegalom na vlaňajšom svetovom šampionáte v Japonsku a Kórejskej republike ohlásil koniec reprezentačnej dráhy. V drese s tromi korunkami odohral 73 medzištátnych stretnutí, v ktorých dosiahol 24 gólov. Ohlas na jeho rozhodnutie prišiel vzápätí. Až 60-tisíc čitateľov denníka Aftonbladet prosilo v prevažne emocionálne ladených listoch švédskeho futbalistu, aby si svoj krok rozmyslel a vrátil sa do mužstva. V apríli vyhlásil Larssona Švédsky futbalový zväz za najlepšieho švédskeho futbalistu od roku 1954.
„Finále Pohára UEFA je mojím najväčším zápasom v živote. Mám už za sebou majstrovstvá sveta i Európy, ale toto je niečo celkom iné. Chcel by som v Celtiku odohrať ešte jednu sezónu a bolo by fantastické lúčiť sa s ním víťazstvom. O takomto zápase som sníval už ako dieťa. Urobím všetko pre to, aby sme vyhrali,“ hovoril pred májovým vrcholom v španielskej Seville.
Larssonovi sa víťazný sen nesplnil. Ani jeho dva finálové góly proti FC Porto nestačili na zisk trofeje, pretože o jeho držiteľovi rozhodol v predĺžení takzvaným strieborným gólom Derlei.
