Predseda vlády Mikuláš Dzurinda (na snímke uprostred v pozadí) stratil v poslednom čase výraznú časť svojich priaznivcov. Čiastočne o ňu prišli aj ďalší politici vládnej koalície. Na včerajšom stretnutí lídrov parlamentných strán a poslaneckých klubov sa však včera hovorilo o inej téme - európskej ústave. FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO
BRATISLAVA - Politikom z vládneho zoskupenia dôveruje čoraz menej ľudí. Vládni činitelia sami priznávajú, že im neprospievajú spory v koalícii.
Predseda parlamentu a šéf KDH Pavol Hrušovský povedal, že aj keď dôvera klesla všetkým predsedom koaličných strán, pre neho je dôležité, že KDH si udržiava výsledok z volieb. „Viacero prieskumov nám ukazuje nárast cez 10 percent. V tom sme podstatne úspešnejší ako ANO alebo SDKÚ.“
Ukazuje sa, že kauzy sa nepriaznivo dotýkajú všetkých strán koalície, hoci na nich nie sú vždy priamo zainteresované. Na otázku, čo sa dá proti tomu podniknúť, Hrušovský podotkol, že sami v KDH nič nezmôžu a koalícia môže byť úspešná len vtedy, ak by všetci ťahali spolu a dosahovali dobré výsledky. „Pomaly však prestávam veriť, že sa to bude dať. ANO sa totiž rozhodla, že viaceré reformy, s ktorými už súhlasili, im zrazu nesedia, a preto vyvolávajú nové a nové konflikty,“ hovorí. Podľa neho koalícia nemá v parlamente istotu štyroch poslancov. Zvyšuje to napätie a intenzitu sporov a Hrušovský neverí, že sa situácia v krátkom čase stabilizuje.
Predseda SMK Béla Bugár zdôvodňuje pokles dôvery tým, že reformy majú aj negatívne následky pre občanov, ktorí zároveň vidia hádky a problémy v koalícii. „Nehovoriac o posledných obvineniach z korupcie,“ tvrdí.
Bugár však v septembrovom prieskume Inštitútu pre verejné otázky a agentúry Focus obstál z predsedov vládnych strán najlepšie. Umiestnil sa hneď na treťom mieste za lídrami opozície Robertom Ficom zo Smeru a Vladimírom Mečiarom z HZDS. Berie to s rezervou. „Prieskumy nie sú konské preteky. Určite je to doping - asi to, čo robíme, robíme z pohľadu istého počtu ľudí dobre. Je to aj zodpovednosť, lebo dôvera môže kolísať,“ povedal.
Ficovi vyjadrilo dôveru 20,8 percenta voličov, Mečiarovi 12,4 percenta, Bugárovi 9,8 percenta, Pavlovi Ruskovi 4,9 percenta, Hrušovskému 4,8. Najväčší úbytok dôvery zaznamenal premiér Mikuláš Dzurinda. Vo februári mu dôverovalo 9,9 percenta a v septembri už len 4 percentá voličov. Krátko po voľbách sa Dzurinda tešil priazni 14,2 percenta voličov.
