Hľadáte zaujímavú a dobre platenú prácu? Chcete radu, ako zvíťaziť v prijímacom pohovore? Takýchto pútavých a zaručených rád existuje viacero. Treba však priznať, že každý prijímací pohovor má svoje osobitosti, svoje vlastné zákonitosti a jeho priebeh nemožno predvídať so stopercentnou istotou. Jednoducho to súvisí s tým, že vždy stoja na oboch stranách rozličné osoby - personalista i uchádzač o prácu, zakaždým sa bojuje o iný druh práce. S absolútnou dokonalosťou sa teda na pohovor pripraviť asi nedá. Postupom času sa však vytvorili určité možno nepísané pravidlá, ktoré môžu uchádzačovi samotný prijímací pohovor predsa len trošku zjednodušiť.
Je jasné, že v priebehu pohovoru personalista bude hodnotiť nielen vzdelanie a profesijné skúsenosti kandidáta, ale aj jeho správanie a celkový dojem. O prvom dojme, ktoré si vytvára už počas prvých desiatich sekúnd, sme písali v minulom vydaní Kariéry. Ďalšie body si môže kandidát pripísať samotným správaním počas pohovoru.
Veľmi dôležité je pozerať sa potenciálnemu zamestnávateľovi priamo do očí. Pokiaľ človek toto nedokáže, môže sa to považovať, že niečo tajíte, prípadne by ste sa určitej téme radšej vyhli.
Vo väčšine spoločností majú úspech ľudia, ktorí vedia, čo chcú, a dokážu to aj dobre predať. Na otázky je preto vhodnejšie odpovedať pokojne a treba byť pri odpovediach absolútne prirodzený. Je pravda, že pohovor prináša istú dávku nervozity, ale preto je dobré staviť práve na pokoj a prirodzenosť. Prehnaná gestikulácia a prehnané rozhadzovanie rukami práve poukazuje na nervozitu, neistotu a snahu niečo zakrývať.
Samozrejme, ani v tom netreba byť neprirodzený. Ak si to situácia počas pohovoru vyžiada, nie je zlé, ak sa človek uchýli k určitým gestám. Aj tu teda platí - všetko s mierou. Personalista tiež vie, že sa práve nachádzate v stresovej situácii a jeho zámerom nemá byť vás zneistiť, ale zistiť, čo môžete jeho firme ponúknuť a či budete pre ňu prínosom.
Uchádzač by mal tiež odhadnúť samotného personalistu. Je dobré odhadnúť, či preferujú stručné odpovede, alebo je naklonený obšírnejším odpovediam. V tomto treba vybrať asi zlatú strednú cestu. Mal by voliť kratšie, ale zároveň výstižné odpovede. Je dobré vyhnúť sa jednoslabičným odpovediam typu „áno“, „nie“, lepšie je používať stručné fakty. Pri dlhých odpovediach sa človek zbytočne zvykne zapliesť do vlastných myšlienok, a tak jeho odpovede pôsobia zmätene.
Uchádzač by mal pôsobiť aj pozitívne. Platí to predovšetkým pri odpovediach na určité veci z minulosti, napríklad ak uvádza dôvod odchodu z predchádzajúceho zamestnania monotónnu prácu, mal by zároveň uviesť, že na druhej strane jeho zamestnanie mu prinieslo viacero pozitív - skúsenosti, vedomosti alebo určité zručnosti. Pri takýchto odpovediach by však mal dodržiavať určitú primeranú mieru. Ani tu netreba príliš hrať divadlo a preháňať. Je dobré, ak sa uchádzač ukáže ako vyrovnaný a pozitívny človek, ale mal by konať skromne.
Ani vyslovení „majstri sveta“ nemusia získať dané pracovné miesto. Treba preto mať na pamäti, že personalista či pracovník, ktorý riadi prijímací pohovor, a uchádzač sú rovnocenní partneri, ktorým ide o dosiahnutie svojich cieľov - získať vhodného pracovníka, resp. danú prácu.
Kandidát by mal hovoriť plynulo, bez používania slovnej vaty, hovorových výrazov či cudzích slov. Človek sa tak vyhne vzniku dojmu človeka, ktorý nevie, čo povedať, človeka, ktorý sa na niečo hrá. Jeho vety musia znieť jasne. Ak sa pri svojich odpovediach sústredí, dosiahne stav, že dokonale ovláda svoj hlas.
Ten by nemal byť agresívny, ani znudený, slabý, tichý, odmeraný alebo bojovný.
V každom prípade sa na prvé miesto neustále dáva prirodzenosť kandidáta, ktorý sa za každú cenu nevnucuje. Prirodzene by mal pôsobiť aj v čase, keď prídu na rad jeho otázky týkajúce sa nového zamestnania. Je to priestor, kedy môže človek pozitívne preukázať záujem o danú prácu. Je to čas pre otázky typu, aká bude náplň a obsah práce, zodpovednosť a právomoci, najbližší spolupracovníci. Ak tieto informácie dostal od pracovníka vopred pred svojimi otázkami, treba dávať pozor, aby sa nepýtal na veci, ktoré mu už personalista dávno povedal. Aj tu sa prejavuje jeho pozornosť a sústredenosť na všetko, čo sa počas pohovoru deje.
Ak prídu na rad kandidátove otázky, nemali by to byť otázky typu - akú kanceláriu budem mať k dispozícii, môžete ma uvoľňovať počas pracovnej doby na moje súkromné aktivity, aký automobil dostanem, budem mať firemný mobilný telefón? A predovšetkým nezačínajte hovoriť o prípadnej výške vášho platu, ani o sociálnych výhodách, ktoré firma ponúka. Je vhodnejšie pýtať sa na možnosti firemného vzdelávania. Ak sme pri otázke výšky platu, je možné, že mnohé firmy takúto vašu otázku privítajú. Platí však zásada, že by nemala byť prvou, ktorá vás bude zaujímať. Radšej buďte pripravení na to, že sa vás možný zamestnávateľ opýta na vaše predstavy o výške platu. Nie je dobré odpovedať neviem. Človek by sa totiž mal dokázať sám ohodnotiť.
Vo svojom nadšení by kandidát zasa nemal klásť priveľa otázok. Treba sa pýtať na podstatné veci a pamätať na to, že na pohovor čakajú aj ďalší kandidáti.
Za nevhodné sa často považuje aj otázka hneď po prvom pohovore, či ste uspeli. Zamestnávateľ sa vo väčšine prípadov sám zmieni o tom, ako a kedy sa vám ozve v súvislosti s výsledkom pohovoru. Naopak je to v prípade, ak sa kandidát dostane až do záverečnej fázy výberového procesu.
Aj v závere, keď sa pohovor končí, treba zanechať pozitívny dojem, napríklad poďakovať personalistovi za venovaný čas. Dobré zvyky sú totiž dôležité aj v takýchto formálnych situáciách.
Platí však pravidlo, že uchádzač by sa mal na pohovore správať prirodzene.
