vitelia tvrdia, že je to zbytočné, únia už predsa má dostatok antidiskriminačných právnych úprav.
Antidiskriminačné zákony a zákony na ochranu menšín však nie sú vždy o tom istom. Antidiskriminačný zákon napríklad každému dieťaťu zabezpečí rovnaký prístup k vzdelaniu, pre menšinového školáka však nemusí garantovať nárok na vzdelanie v jeho materčine. Ten je výhodnejšie zabezpečiť iným, pozitívne smerovaným zákonom, ktorý by zaručoval napríklad aj financie pre menšinové školstvo.
Na potrebu právnej úpravy ochrany národnostných menšín upozorňujú aj viacerí západoeurópski politici. Robia tak práve v spojení so vstupom nových krajín do únie. Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus napríklad vlani v novembri v Kodani upozorňoval, že situácia menšín v nových členských krajinách po ich vstupe do únie by sa mohla dokonca zhoršiť. Konkrétne spomenul Slovensko a Rumunsko. Európska komisia mohla podľa Ekeusa presadzovať dodržiavanie menšinových práv a brániť prejavom väčšinového nacionalizmu v krajinách, ktoré sa o vstup do únie usilovali, voči členským krajinám však už podobné páky v prípade chýbajúcej záväznej právnej ochrany menšín nebude mať. Absencia právnej a inštituciálnej ochrany menšín môže podľa Ekeusa viesť ku katastrofálnym dôsledkom.
S ústavnou ochranou práv menšín už mnohí nesúhlasia, ešte zložitejšie je to s kolektívnymi právami, ktoré Maďarsko, samozrejme, v prvom rade s ohľadom na maďarské menšiny v susedných krajinách, tiež presadzuje. To už je veľmi neistá pôda, hoci hranica medzi individuálnymi a kolektívnymi právami nie je vždy taká jasná, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Právni teoretici majú v tejto oblasti široké pole pôsobnosti.
Pravá podstata problému s kolektívnymi právami, aj keď to nikto nechce povedať nahlas, je na Slovensku v niečom inom. Jednoznačne kolektívnym právom (ktoré môžu príslušníci menšín uplatňovať výhradne ako členovia nejakého kolektívu) je totiž právo na samosprávu. To môže, ale nemusí znamenať autonómiu.
Samospráva menšín či autonómia je však na Slovensku to najstrašnejšie tabu. V očiach slovenských politických elít je iba akýmsi prechodným stupňom k odtrhnutiu sa južného Slovenska. Kolektívne práva alebo samospráva menšín sú preto na Slovensku vyhlásené za riešenie, ktoré už zo svojej podstaty odporuje demokracii. To, jednoducho, nie je pravda. Namieste je však diskusia, či by boli v konkrétnych slovenských podmienkach kolektívne práva alebo autonómia prínosné. Asi nie.
Nedá sa dokonca tvrdiť ani to, že by bolo Maďarsko so svojím konceptom kolektívnych práv v Európskej únii osamotené. Rôzne prvky kolektívnych práv nájdeme v legislatíve viacerých krajín únie, hoci väčšinou nie sú priamo takto pomenované. Platí to ostatne aj pre autonómiu menšín, ani tá nie je v únii ničím nezvyčajným.
To však ešte neznamená, že Maďarsko kolektívne práva do ústavy únie presadí. Ide totiž o nedoriešený a veľmi problematický koncept, ktorý je ťažké zladiť s klasickým chápaním práva založenom na právach jednotlivca. Ich presadenie by nás mohlo dostať veľmi ďaleko a väčšina krajín sa zakotvenia tohto princípu z pochopiteľných dôvodov bojí. Diskusiou o tejto otázke však Pandorinu skrinku neotvoríme. Tá je už totiž otvorená. A pribuchnutie vrchnáka nič nevyrieši, iba oddiali.
PETER MORVAY
