Prvým, veľmi dôležitým krokom, ktorý môže otvoriť či zabuchnúť vrátka do novej roboty, je napísanie životopisu (alebo C.V. - z latinského curriculum vitae) a jeho včasné doručenie nádejnému budúcemu zamestnávateľovi. Niekto si možno pomyslí, že kúsok pa-piera predsa nemôže byť smerodajný pri výbere najvhodnejšieho kandidáta na lukratívny post, opak je však pravdou.

Predstavte si situáciu. Firme, ktorá ponúka voľné miesto, sa prihlási viacero uchádzačov. V prvom kole vyradí tých, ktorí nespĺňajú požiadavky na vzdelanie alebo prax. Napriek tomu ostane ešte veľa kandidátov, z ktorých treba vybrať najviac desať na ústny pohovor. Podľa čoho sa má personalista orientovať? Jediný kontakt, ktorý doteraz so záujemcami o prácu mal, je písomný, a to formou žiadostí o zamestnanie doloženými životopismi. Preto si treba uvedomiť, že životopis vlastne reprezentuje záujemcu v prvom neosobnom styku s budúcim zamestnávateľom. Je to vizitka, ktorá ho oficiálne zastupuje a vytvára o ňom prvý (veľmi dôležitý) dojem. Precízne vypracovaný, pritom prehľadný a stručný životopis určite zaujme viac, ako biografia odbavená nedbalo a povrchne. Ako má teda vyzerať správne napísaný životopis?

Štruktúrovaný životopis

V súčasnej rýchlej dobe sa už upustilo od písania ďalekosiahlych slohových prác na témy: moja rodina, moja škola, moje bývalé zamestnanie. Informácie sa podávajú stručne, prehľadne, ale pritom obsažne, formou takzvaného štruktúrovaného životopisu. Fakty z nášho života sú v ňom rozdelené do niekoľkých častí.

Úvod tvoria základné osobné údaje: meno a priezvisko, príp. rodné meno, adresa trvalého bydliska, číslo telefónu, resp. mobilu. Ak sa zdržiavate mimo trvalého bydliska, je vhodné uviesť v životopise aj adresu prechodného pobytu, aby ste boli zastihnuteľný. V súčasnosti už mnoho ľudí prichádza do kontaktu s internetom, preto ak máte zriadenú e-mailovú schránku, je vodné uviesť aj jej adresu.

Druhá časť obsahuje informácie o vzdelaní. Uveďte názvy škôl alebo iných inštitúcií, ktoré ste absolvovali spoločne s časovým vymedzením rokov, v ktorých ste sa vzdelávali. Ku každej škole pripíšte informácie o dosiahnutom stupni kvalifikácie, resp. typ skúšky, ktorou ste štúdium ukončili (napr. maturitná skúška, štátna záverečná skúška a pod.). Časovo môžete postupovať od najvyššieho dosiahnutého vzdelania až k základnému. Je to praktickejšie pre budúceho zamestnávateľa, lebo rýchlo získa informácie o vašej súčasnej kvalifikácii.

Do tohto odseku vypíšte aj všetky kurzy, školenia a rekvalifikácie, ktoré ste absolvovali. A to aj v tom prípade, že ich považujete za bezvýznamné k získaniu konkrétneho miesta. Možno vášho potenciálneho zamestnávateľa zaujme práve informácia, že ste aktívny a máte široký záujem o rôzne odvetvia. Zvyšuje sa tým tiež vaša cena na trhu práce a môžete sa v kladnom slova zmysle odlíšiť od iných uchádzačov. Uveďte zameranie kurzu, dátum jeho ukončenia a inštitúciu, ktorá vzdelávanie organizovala.

Dôležité referencie aj umenie

relaxovať

Údaje o predchádzajúcich zamestnaniach tvoria odstavec o praxi. Môžu byť napísané v časovom slede - z rovnakých dôvodov ako u vzdelania - od posledného k prvému. Uvádza sa zamestnávateľ, doba pôsobenia v organizácii a stručný popis pozície vrátane uvedenia pracovných povinností a zodpovedností. Je vhodné uprednostniť tie vaše špecializácie, o ktoré má záujem potenciálny zamestnávateľ a ostatné fakty spomenúť len okrajovo. Ak ste boli určitú dobu nezamestnaný, uveďte aj tento časový úsek v chronológii zamestnania. Súčasťou vašej praxe sú i krátkodobé brigády, prípadne pôsobenie v zahraničí, preto ich neopomínajte. Aj tu platí, že zaujať môže aj zdanlivo nepodstatný fakt.

Nasledujú informácie o iných schopnostiach a znalostiach. Tento úsek by mal zahrňovať údaje o jazykových znalostiach s uvedením stupňa jeho ovládania, prípadne s dátumom získania štátnej skúšky. Stupeň ovládania určujú pojmy: základná znalosť, bežná komunikácia, aktívna alebo pasívna znalosť, plynulý písomný a ústny prejav a podobne. Ďalej sa uvádza znalosť práce s počítačom vrátane konkrétnych programov, ktoré ovládate, ovládanie tesnopisu, či ste majiteľom vodičského preukazu a iné zaujímavé schopnosti, ktoré môžu byť dôležité pri profesionálnej kariére.

V životopisoch sa oplatí uviesť aj kontakty na osoby, ktoré môžu v prípade potreby podať referencie o vašich kvalitách a schopnostiach.

Životopis sa zakončuje popisom záujmov a aktivít vo voľnom čase. Aj keď by sa mohlo zdať, že táto kapitola nie je veľmi dôležitá, prax ukázala, že zamestnávatelia jej venujú určitú pozornosť. Za činorodejšieho považujú uchádzača, ktorý vie aktívne relaxovať. Nehovoriac o tom, že určitú úlohu môže zohrať aj náhoda - spoločný koníček kandidáta na miesto a jeho potenciálneho šéfa môže u neho vzbudiť sympatie, aj keď je pre neho zatiaľ úplne neznámy.

V závere životopisu sa uvádza dátum vyhotovenia a podpis, ktorým záujemca o prácu potvrdzuje pravdivosť uvedených údajov.

Pravdivosť faktov

Niekedy sa stáva, že záujemca o pracovné miesto v snahe o čo najlepšie uvedenie sa podľahne pokušeniu a niektoré údaje v dotazníku trochu „vylepší“. Týka sa to hlavne jazykových znalostí, či skúseností s prácou na počítači. Prikrášľovanie skutočného stavu sa však nevypláca, môže sa veľmi rýchlo prevaliť a otočiť proti uchádzačovi. Pri výbere vhodného kandidáta je pre zamestnávateľa životopis len podkladom k prvej - aj keď veľmi dôležitej - selekcii. Druhým krokom je osobné stretnutie pri prijímacom pohovore, na ktorom sa úroveň jazykových znalostí väčšinou preveruje. Takže, kto chce predísť trápnej situácii, musí byť pri vypisovaní údajov do životopisu objektívny.

Dôležitý nielen obsah, ale aj forma

Staré známe príslovie o tom, že „šaty robia človeka“ alebo reklamný slogan „obal predáva“ sa dá aplikovať aj na oficiálny písomný prejav. Ak chceme, aby náš životopis zaujal, musí byť nielen obsahovo úplný a presný, ale aj vizuálne prehľadný a stručný. Vo firme nemajú čas na čítanie rozsiahlych opisov - nemal by preto presiahnuť dve strany. Ak využijete na napísanie sprievodného listu i samotného C.V. počítač, dosiahneme požadovaný estetický vzhľad. Počítač ponúka viacero grafických možností (rôzne typy, hrúbku i veľkosť písma), mali by ste však dodržať mieru vkusu. Aj tu platí staré známe, že menej môže byť niekedy viac. Použitie počítača v písomnom styku s budúcim zamestnávateľom môže byť zároveň dôkazom, že ovládate aspoň základy práce s PC. Ak nemáte možnosť využiť počítač, napíšte životopis aspoň na písacom stroji.

Niekedy organizácia vyžaduje životopis napísaný rukou. Je to v prípade, ak jej pri výbere pomáha grafológ. Aj vtedy si dajte na jeho úprave záležať. Dokážete tým, že vám na ponúkanom mieste záleží a máte oň seriózny záujem.

Jedna kópia pre seba

Firma hľadajúca nových pracovníkov väčšinou v inzerátoch udáva termín, do ktorého prijíma prihlášky záujemcov. Preto je dôležité doručiť svoje údaje včas. Pri písomnom kontakte s budúcim zamestnávateľom je vhodné k životopisu priložiť aj sprievodný list, v ktorom stručne objasníte, prečo životopis posielate a kde ste sa dozvedeli o voľnom mieste, o ktoré máte záujem. Ak sa rozhodnete využiť poštové služby, pošlite zásielku doporučene a podací lístok si uschovajte. Ak uprednostňujete osobné podanie, nechajte si v podateľni potvrdiť kópiu sprievodného listu, v ktorom uvádzate aj ako prílohu životopis. V súčasnosti je už samozrejmosťou aj využitie najrýchlejšieho spojenia e-mailom.

Nech uprednostníte ktorýkoľvek z týchto spôsobov, nezabudnite si uchovať jednu kópiu životopisu pre seba. Kým vás zavolajú na osobný pohovor, môže ubehnúť pár dní či týždňov. Preto je dobré pred stretnutím si oživiť v pamäti fakty, ktoré ste budúcemu zamestnávateľovi predložili. No aj z toho dôvodu, ak by vás na prvý pokus neprijali. Keď ste si už tú námahu s vypracovávaním reprezentačného C.V. dali, môžete ho využiť aj viackrát.

HANA KYSEĽOVÁ