Jack Nicholson ako Warren Schmidt.
FOTO – MOVIEWEB
Čerstvý dôchodca Warren Schmidt sa za 22 dolárov mesačne stal symbolickým krstným otcom šesťročného afrického chlapca, ktorý žije v ďalekej Tanzánii. Svojim chránencom majú ich symbolickí krstní rodičia písať listy. „Milý Ndugu,“ píše teda Warren Smith (Jack Nicholson), „mám 65 rokov a práve som po štyridsiatich piatich rokoch práce ako kontrolný matematik veľkej poisťovne odišiel do dôchodku. Teraz mám čas cestovať svojím karavanom a navštíviť našu dcéru Jeannie, ktorá sa čoskoro vydá za predavača vaní Randalla.“
Povinné písanie listov sa pomaly zmení na spovedný úkon. Warrenovi nečakane zomrie žena a on píše Ndugovi, že sa čuduje, ako málo mu chýba. Píše o exkolegoch, ktorí od neho nechcú žiadne rady, o svojej dcére, ktorej je na ťarchu, a o jej snúbencovi so smiešnou kozou briadkou, ktorý mu ide na nervy.
O listoch, ktoré dokazovali, že jeho žena mala aféru s jeho najlepším priateľom, mu nepíše. Ani spovednému synovi sa nemusí hovoriť úplne všetko. On mu odpovedá štandardnými listami o pokrokoch svojej dediny. Ale Ndugu v ďalekej Afrike sa dozvie viac, než jeho najbližší – o nečakanom prázdne Warrena Schmidta, ktorý si vyrátal, že má na život ešte deväť rokov.
Jack Nicholson tu hrá tak, že keby v ten rok neprišiel Adrien Brody v Pianistovi, museli by všetky možné Oscary minulý rok patriť jemu. A to za to, čo Jack Nicholson v tomto filme nerobí, za jeho odstup, za jeho understatement. Väčšina ľudí žije životom tichého zúfalstva.
Slzy ako vyslobodenie
Na rozdiel od Jacka Nicholsona, ktorý žije celkom inak, na plátne i v skutočnom živote, celý život prežíva s rozšírenými zreničkami a chuligánskym úškrnom, po ktorom vždy nasledoval zúrivý výlev. Neobyčajný účinok Nicholsonovho Schmidta spočíva v tom, ako je v ňom jeho divoký Jack stíchnutý, vypnutý. Ako chodíš s ovisnutými plecami, zaspatými črtami tváre, presne ako po štyridsiatich piatich rokoch výpočtov.
Nezdá sa to veľmi pravdepodobné, ale v Schmidtovi nájdete aj niekoľko komických okamihov, keď s vážnou a nezúčastnenou tvárou kontrolóra začína list slovami Milý Ndugu! Jack Nicholson sa plne vložil do rúk režiséra Alexandra Payna, ktorý ho necháva hrať na chvíľku drámu, vzápätí spoločenskú satiru, a hneď potom grotesku. Keď hral bývalého policajta, mohol nájsť hromozvod pre svoju zúrivú energiu. Tu mu však nezostáva nič, ani len slávne americké hľadanie seba, keďže v tomto prípade niet koho hľadať. Warrren Schmidt totiž naozaj nikdy nerozšíril svoj obzor, nikdy nikam necestoval, nič nezažil, a keď mu na záver vyhŕknu slzy, je to skôr vyslobodenie než nával sentimentality.
Hladina jazera
Louisovi Begleymu, autorovi románu, podľa ktorého vznikol tento film, práve tento týždeň svet gratuluje k sedemdesiatinám. Skončil Harvard v rovnakom roku ako John Updike, spolu s ním ako najlepší študent ročníka. Na rozdiel od Updika bol prisťahovalec z Európy, poľský žid, ktorého rodine sa takmer zázrakom podarilo ujsť. Potom pracoval až do deväťdesiatych rokov vo významnej newyorskej advokátskej kancelárii Debevois a Plimpton, ktorej stolmi prešli skoro všetky významné fúzie v dejinách amerického biznisu. Potom začal písať.
Píše, ako tvrdia americkí kritici „s ľahkosťou“ – napísal už sedem románov – a „precízne, ako keď spisoval svoje komplikované zmluvy“. Vraj dodnes nespáva bez nočných mor z detstva: „Jeho romány sa ligocú ako prežiarená hladina jazera. Usmievajú sa. Je to nebezpečný úsmev. Číha za ním priepasť prázdnoty života.“ Hrôza, hodná nečakaného pokoja Jacka Nicholsona.
O Schmidtovi (About Schmidt) * USA 2002 * 120 minút * Réžia: Alexander Payne * Scenár: Alexander Payne, Jim Taylor * Hrajú: Jack Nicholson, Kathy Bates, Hope Davis, Dermot Mulroney, Len Cariou * Vydáva Warner Bros * Praha 2003
