Život dieťaťa ovplyvňuje aj poradie, v akom sa narodí. Čím je medzi nimi menší vekový rozdiel, tým je väčšia rivalita. FOTO SME – SOŇA REBROVÁ
Prečo platí pravidlo, že ak je v rodine jedno dieťa problémové, s najväčšou pravdepodobnosťou v nej nájdete aj nadané a úspešné dieťa? Je vám čudné, prečo sú vaše dve deti také rozdielne, hoci sú vychovávané rovnako a v tej istej rodine?
Viedenský psychológ Alfred Adler vypracoval teóriu, podľa ktorej väčšinu rozdielov medzi deťmi možno vysvetliť tzv. rodinnou konšteláciou. Hovorí sa v nej, že život dieťaťa ovplyvňuje napríklad poradie, v akom sa narodí. Prvé je na začiatku jediným stredobodom pozornosti rodičov. Keď sa však rodine narodí ďalšie dieťa, v tej chvíli už musí o pozornosť rodičov súperiť. Ak sa cíti prehliadané, začne zneistievať. Rivalita je medzi deťmi tým väčšia, čím je medzi nimi menší vekový rozdiel. „Ak je medzi nimi desať rokov, už sa asi nepobijú o plyšáka, staršie dieťa mu ho bez problémov požičia,“ potvrdí vám každý psychológ.
Teória o rodinnej konštelácii vysvetľuje i to, prečo sú dvaja súrodenci v jednej rodine takí rozdielni. Je to vraj úplne normálne, prekvapujúci by bol opak. „Hoci rodičia hovoria, že sa k deťom správajú rovnako, nie je to celkom tak. Pri prvom sa učili byť rodičmi a snažili sa byť perfektní: o ôsmej musí dieťa spať, poobede chodiť na prechádzky. Pri druhom dieťati už bývajú menej dôslední, lebo na to majú menej času a prestanú tieto pravidlá považovať za také dôležité. No a pri štvrtom dieťati si možno povedia: veď keď bude unavené, vypýta sa spať samo,“ hovorí psychologička Daniela Čechová.
Aj preto bývajú prvorodené deti konzervatívne a veľmi zodpovedné: čo vysvetľuje údaj o kozmonautoch a prezidentoch. Veď ak treba v rodine niečo vybaviť, či keď sa deti pobijú, vždy je prvý na rade najstarší. „Ty si starší, máš mať viac rozumu,“ traduje sa aj u nás.
Rodinná konštelácia zahŕňa faktory ako poradie narodenia, vekový rozdiel medzi deťmi, pohlavie súrodencov, hodnoty, ktoré rodina uznáva, či vzťah medzi matkou a otcom. Dajú sa ňou vysvetliť väčšiny rozdielov medzi deťmi. „Nejde pritom o samo poradie – prvý, druhý – ale o situáciu, do ktorej sa dieťa narodilo a spôsob, ako to interpretuje,“ tvrdil psychológ Alfred Adler.
O dedičnosti hovorieval: „Môžeme na nej stavať. Nie je však až také zaujímavé to, s čím prídeme na svet – zaujímavé je, ako sa k tomu postavíme, čo s tým urobíme.“