Sýrčan si číta noviny, ktoré informujú o izraelskom útoku na ciele v Sýrii.
FOTO - REUTERS
To, že sa odhodlal na akciu, ktorá opäť vyvolala diskusie o oprávnenosti preventívnych útokov a dostala ho pred svetový súd, je podľa analytikov signálom, že jeho „domáce“ možnosti na boj s terorizmom sa vyčerpávajú. Útok na tréningovú základňu teroristov na území inej krajiny má ukázať, že terorizmus nie je len problém Izraela, ale týka sa celého regiónu.
Izraelskí odborníci na verejnú mienku hovoria, že niesol aj ďalší odkaz: zakazujete nám múr, odstránenie Arafata, tak čo máme robiť. Útok v Sýrii bol teda najmä posolstvom pre izraelskú verejnosť, ktorá po brutálnom samovražednom útoku v Haife chcela vidieť akciu.
Svetoví politici, s výnimkou Američanov, hovoria o porušení medzinárodného práva a neprijateľnej eskalácii napätia. Bezpečnostná rada OSN, ktorá o incidente rokovala, sa však zatiaľ nezhodla na tom, že ho treba odsúdiť. Stojí za tým neochota Američanov podporiť podľa ich názoru jednostrannú rezolúciu odsudzujúcu Izrael. Washington hovorí, že Izrael nemožno kárať za útok v Sýrii bez toho, aby svet neodsúdil útok v Haife.
Izraelský vojak zaujal pozície v Džaníne. V celej krajine sú pre sviatok Jom Kippur prísne bezpečnostné opatrenia. FOTO - TASR/AP
Napriek tomu, že Jeruzalem svojho spojenca vo Washingtone o útoku vopred neinformoval, americká reakcia bola výrazne tlmená. Prezident Bush síce hovoril o potrebe nestupňovať napätie, útok však neodsúdil. Izrael len použil metódy, ktoré Bush považuje za prirodzenú súčasť vojny proti terorizmu.
Washingtonu tiež napriek riziku, že útok rozzúri arabský svet a popudí Európu, jasné poukázanie na Sýriu a jej napojenie na teroristov prišlo celkom vhod. Len minulý týždeň administratíva tlmočila znepokojenie nad nečinnosťou Sýrie v boji proti terorizmu. Ten sa zatiaľ prejavil len zatvorením kancelárií Islamského džihádu a Hamasu v Damasku pred vojnou v Iraku. Vyplýval zo strachu Sýrie, že po Saddámovom režime je na rade.
Problémom akcie môže byť podľa amerických médií kvalita spravodajských informácií, ktoré naviedli izraelské lietadlá na tábor Ajn Sáhir. Izrael tvrdí, že tam cvičili bojovníkov Islamského džihádu. Organizácia to popiera, aj keď palestínske zdroje v Bejrúte potvrdili, že tábor vlastní Ľudový front za oslobodenie Palestíny, ale svoje služby poskytoval aj Hamasu aj Islamskému džihádu. Je tiež známe, že palestínski militanti ukrývaní v Sýrii po dohode s miestnou vládou vydávali vyhlásenia akoby z Libanonu, aby odvrátili pozornosť.
Akokoľvek zodpovednosť za to, či sa útok odohral na správnom mieste, padá na vládu Ariela Šarona. Je si azda dobre vedomá, čo prešľapy so spravodajskými informáciami spôsobili Blairovi a Bushovi.
Aj keď blízkovýchodný konflikt zrejme vstupuje do novej, inej fázy, odborníci sa nedomnievajú, že hrozí ďalšia arabsko-izraelská vojna. Technologická prevaha izraelskej armády je nespochybniteľná. O to silnejšie bude Sýria a arabský svet bojovať politicky.
