Členka volebnej komisie pozoruje prichádzajúcich voličov. FOTO - ČTK/AP
Tešiť ho môže, že voliť, aj keď nie najslobodnejšie, prišlo takmer 87 percent obyvateľov. Aj po odrátaní 30-tisícov hlasov voličov z radov ruských vojakov je to veľa. Čečeni majú povesť hrdého národa, na ktorý nepôsobí ani televízna propaganda. Voľby však prišli v čase, keď sú obyvatelia kaukazskej republiky sklamaní z ignorancie Západu, z povstalcov, ktorí prestali vidieť rozdiel medzi civilistami a ruskými vojakmi, a hlavne sú unavení z pridlhej vojny.
V nedeľu sa obliekli do pekných šiat a poslušne sa šinuli pomedzi ruiny svojich zbombardovaných miest do volebných miestností. Tam si pod dohľadom kalašnikovov bez ilúzií zvolili vidinu pochybného, ale vytúženého konca vojny, vtelenú do jediného kandidáta Achmata Kadyrova. Jeho protikandidáti pred voľbami odstúpili.
„Keď nepôjdeš voliť, zbadajú to,“ pošepkal reportérovi denníka The Moscow Times traktorista Musa Aldamov pred volebnou miestnosťou v Kotar-Yurte. Tí odvážnejší zaškrtli na volebnom lístku možnosť „proti všetkým“. Na vyhlásenie druhého kola ich však nebolo dosť.
Málokto naozaj verí, že konečne nastane pokoj. Zlú náladu Čečenov neprelomí ani 10-tisíc rubľov pre každé dieťa narodené v deň volieb, ani včerajšie potvrdenie rozsudku desaťročného väzenia pre ruského plukovníka Jurija Budanova, ktorý znásilnil a zabil čečenské dievča.
Väčšina medzinárodných organizácií pre ľudské práva monitorovať voľby odmietla. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe aj Moskovská helsinská skupina pre ľudské práva svoju neúčasť na voľbách zdôvodňovali nelegitimitou kandidáta Kadyrova. To vytvorilo pre Kadyrova aj Moskvu priestor na vyhlásenia, že žiadne nezávislé dôkazy sfalšovania volieb neexistujú. Jeden z bývalých prezidentských kandidátov však hovorí o tisícoch mŕtvych duší vo volebných urnách.
„Podľa mňa má k demokracii ďaleko nielen Čečensko, ale celé Rusko,“ povedala pre agentúru AP Liza Višajeva, jedna z mála tých, čo voliť odmietli.
Čečenské voľby sú jedným z produktov systému vlády, ktorý ruský prezident Vladimir Putin nazval „riadenou demokraciu“ s „diktátom práva“. V skutočnosti voľby v Čečensku, tak isto ako predvolebné záťahy na médiá v Moskve, pripomínajú totalitné metódy.
Podľa niektorých komentátorov sa povaha vládnutia za sto rokov v Rusku výrazne nezmenila. Aj najstaršia čečenská volička, údajne 122-ročná Pasichat Džukulajevová si to všimla. Na otázku, koho bude voliť, odpovedala s úsmevom: „Cára Mikuláša!“
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
