Finančná panika je tichým spoločníkom terorizmu. Keď teroristi zasiahli newyorské Svetové obchodné centrum, finančné trhy okamžite zachvátila panika: ceny akcií začali všade klesať a ceny ropy a zlata stúpať. Veľa ľudí sa obávalo, že vzhľadom na už tak povážlivú situáciu americkej ekonomiky vyvolá šok z útokov celosvetovú recesiu. Ale ako sa zdá, už za necelé dva dni sa európske finančné trhy stabilizovali. Hlboká globálna recesia je podľa všetkého odvrátená. Návrat k obvyklému chodu vecí je napriek tomu ešte ďaleko pred nami. Veľkou neznámou je zatiaľ reakcia Spojených štátov, hoci sa dobre vie, že spôsob ich odvety bude mať zásadný dosah.

Americké spomalenie je hrozbou pre celý svet

Spomalenie v Amerike by sa mohlo vyvinúť do skutočnej globálnej recesie. Hlavným mechanizmom prenosu je závislosť iných ekonomík od vývozu do USA a od globálnych úverových trhov sústredených v Spojených štátoch a hlavne v New Yorku. Čím viac závisí rast krajiny od exportu do USA, tým hlbšie by sa spolu s Amerikou mohla ponoriť do recesie. Podobne je to i s financiami: čím viac krajina závisí od externého refinancovania dlhu s končiacou sa platnosťou, tým negatívnejšie bude ovplyvnená.

So spomalením amerického spotrebiteľského dopytu sa spomalí dovoz, čo zasiahne vyvážajúce krajiny - predovšetkým ázijské krajiny a ekonomiky Latinskej Ameriky - a to podľa toho, nakoľko sú od exportu závislé, a podľa povahy ich exportu. Zníženie exportu sa nepriaznivo odrazí na obchodnej bilancii zasiahnutej krajiny. Mohlo by to viesť k ťažkostiam s financovaním napríklad externého dlhu, lebo sa budú ťažko hľadať i zdroje príjmov, a pokiaľ sa nájdu, bude nákladné použiť ich v prostredí s takou poškodenou dôverou. Dlh takto zasiahnutých krajín sa nevyhnutne zvýši, lebo náklady na pôžičky sa budú zvyšovať.

Hrozná rana nemôže spôsobiť recesiu

Vývozcovia ropy zostanú posledným vývojom relatívne nezasiahnutí a dokonca by z neho mohli mať úžitok. Bude to závisieť od toho, či bude po spomalení nasledovať otvorený konflikt, ktorý by producentov ropy na Strednom východe mohol ešte viac znepokojiť.

Rana, ktorú dôvere zasadil hrozný a neuveriteľný teroristický čin, bude mať zrejme vážny krátkodobý vplyv na reálny dopyt a na stabilitu finančných trhov. Nemôže však sama osebe viesť k dlhodobej recesii ani chronickej destabilizácii finančných trhov. Dlhšie trvajúci konflikt by však tieto dôsledky na ekonomiku už mal. Všetko teda závisí od toho, ako Amerika na útok proti sebe odpovie.

Prvú pomoc trhom dali centrálne banky

Začína sa tak hra na čakanie. Európske finančné trhy sa stabilizovali, pretože investori nechceli predávať akcie za ceny, ktoré dosiahli najnižšie hodnoty za niekoľko posledných rokov. Ceny dlhopisov a zlata sa navyše začali s postupným upokojovaním situácie vracať k pôvodným hodnotám. Aj ceny ropy sa stabilizovali. Kľúčové centrálne banky vrátane Európskej centrálnej banky sľúbili, že zmiernia menovú politiku, aby nedošlo ku globálnej recesii, a zvýšili likviditu finančného systému okamžitými injekciami, čo by malo zabrániť zvýšenému tlaku na platby a úroky vyvolanému narušením amerického finančného systému. Trhy i politický svet v tejto náročnej skúške úspešne obstáli.

Aký dlhý dosah budú ich zásahy mať, závisí od dôvery spotrebiteľov. Niektorí pozorovatelia sa obávajú, že útoky na Washington a New York by mohli byť signálom pre amerických spotrebiteľov, ktorí navzdory nedávnym neoptimistickým ekonomickým štatistikám neprestávali míňať, aby si konečne začali uťahovať opasky. Až doteraz bol spotrebiteľský dopyt poslednou stanicou pred príchodom recesie.

Pesimizmus ďalej narastá

Pred teroristickými útokmi boli ukazovatele americkej ekonomiky čím ďalej, tým neradostnejšie: v posledných dvoch štvrťrokoch roku 2000 bol ekonomický rast tesne nad nulovou hodnotou. V údajoch o nezamestnanosti v USA publikovaných v piatok pred útokom sledujeme výrazne rastúci počet nových žiadateľov o podporu, čo posilňuje obavu, že spotrebitelia čoskoro zatvoria peňaženky a pomôžu tak svojej ekonomike k recesii. Existujú pádne obavy, že spotrebitelia budú mať po teroristickom útoku na USA strach míňať, čím sa len urýchli pokračujúce spomalenie.

Ešte pred útokom prognózy sľubovali zvýšenie rastu z 0,2 percenta HDP v druhom štvrťroku roku 2001 na 1,5 percenta, a to predovšetkým vďaka zníženiu úrokových sadzieb americkej centrálnej banky a vďaka takmer štyridsaťmiliardovému zníženiu daní. Zatiaľ nemáme dôvod znižovať význam týchto predpovedí. Poisťovne, turistický priemysel a letecké spoločnosti síce najskôr utrpia, ale pre ostatné sektory to bude znamenať skôr prínos. Pomerne rýchlo sa zotavili napríklad akcie európskych verejnoprospešných a farmaceutických spoločností. Tratiť iste nebude ani stavebný, energetický či obranný priemysel. A dokonca i v sektoroch, ktoré následky pocítili najsilnejšie, sa ceny akcií po prvých hlbokých stratách spamätali.

Drahšia ropa môže byť rozbuškou recesie

Z histórie máme len málo dôkazov, že podobné šoky sú príčinou hospodárskych kríz. Skôr naopak. Počas vojny v Perzskom zálive začali ceny na akciových trhoch po prvotnom otrase stúpať. Keby predsa len došlo k prudkému poklesu, mohli by sme tvrdiť, že taká korekcia sa dala už dlho očakávať a že náhly šok je lepší než pomalá a ťaživá úprava. Trvalo celé mesiace, než bublina cien aktív (predovšetkým majetku amerických firiem) konečne praskla. Vysoko zadlžené domácnosti na jednej strane pocítia veľký tlak, ale na druhej strane táto nepríjemná situácia prinesie nevyhnutnú trhovú korekciu. Prudký pokles by teda mohol priniesť korekciu, na ktorú všetci čakajú.

Ak budú ceny ropy stále stúpať, mohol by byť pokles ekonomík, ktoré sú od ropy závislé, dlhotrvajúci. Tesne po útoku však Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) naznačila, že túto mimoriadnu situáciu vo svoj prospech nevyužije a že zvýši produkciu, aby stabilizovala trhy.

Stabilizácia cien ropy však závisí od toho, či sa Spojené štáty odhodlajú na rozsiahlu vojenskú akciu. Pokiaľ sa americká vojenská odveta zameria na významné petrolejárske oblasti na Strednom východe, vyskočia ceny ropy podobne ako za vojny v Perzskom zálive. Ale v omnoho pravdepodobnejšom prípade, keď sa hlavná vlna amerického hnevu znesie na chrbát Afganistanu, bude vplyv na ceny ropy oveľa menej dramatický.

V tejto chvíli teda nie je príliš pravdepodobné, že teroristický útok na Spojené štáty americké z 11. septembra 2001 spôsobí svetovú recesiu.

BRIGITTA GRANVILLEOVÁ

(Autorka je vedúcou programu medzinárodnej ekonómie na Kráľovskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy (RIIA) v Londýne. Názory uvedené v tomto článku sú stanoviskami autorky, nie RIIA.)

Copyright: Project Syndicate, september 2001