Vytrvalec TJ Obal Servis Košice MARCEL MATANIN včera pri maratónskej premiére v Košiciach prevýšil všetky očakávania, ktoré si predsavzal pred štartom včerajšieho 73. ročníka štvrtého najstaršieho podujatia sveta na klasickej olympijskej trati. Predseda klubu Milan Petrenko svojím dvom maratóncom určil časy: Lipovský do 2:18, Matanin do 2:20. Trojnásobný majster Slovenska z tohto roku (polmaratón, kros, 5 km) teda zavŕšil túto sezónu obdivuhodne.
„Som veľmi šťastný a spokojný. Chcel som bežať pod 2:20, ale že až tak…“
Ako vyzerali posledné kilometre na trati?
„O špici som nemal správy. Tréner mi hlásil akurát, že mám pred sebou Keňana, ktorý bol síce minútu predo mnou, no bol úplne grogy. Nebol som na tom oveľa lepšie, no snažil som sa dobehnúť. Keď sa mi to podarilo a videl som, že si ani ,neťukol‘, tak som si svoje tempo držal ďalej.“
Dúfali ste vôbec, že sa vám podarí prísť do cieľa pred trojicou Keňanov?
„To sa mi určite ani neprisnilo. Veď títo traja Keňania boli favoriti, majú osobáky okolo 2:12 h, Kororia dokonca pod 2:10 h. a som sa snažil zabehnúť čas pod 2:20 h.“
Je to teda pre vás príjemný šok?
„Určite áno. Veď som ani nevedel do čoho idem. Všetci ma strašili povestným 35. kilometrom, že až tam sa začína ozajstný maratón. Dobehol som naň a vôbec som nič nezaregistroval. Kríza sa začala až na 38. kilometri. Od 40. kilometra to už bola len sila vôle. Ľudia ma fantasticky tlačili do cieľa.“
Pred pretekmi ste povedali, že ak budete na 35. kilometri, určite už preteky nevzdáte. Hrozil vám azda taký pocit?
„Na 38. kilometri som si povedal, že to už musím vydržať, veď chýbalo len niečo vyše štyroch kilometrov.“
Bol pre vás psychickou vzpruhou aj fakt, že ste pred všetkými Keňanmi?
„Určite. Vôbec som nečakal, že porazím aspoň jedného, nieto všetkých troch. Keď som ich začal postupne dobiehať, bola to pre mňa obrovská psychická výhoda.“
Iste sa vám pred domácim publikom bežalo skvele…
„Určite. Veľmi by som sa im chcel poďakovať. Spokojná je aj rodina - mama, otec, brat, sestra boli na trati a mohutne ma povzbudzovali.“
Spolupracovali ste na trati s kolegom Vladom Lipovským?
„Zo začiatku sme sa spolu držali. Chcel by som sa poďakovať aj Mirovi Vankovi, ktorý potiahol polmaratón. Opustil nás trochu skôr, ale snažili sme sa ho držať čo najdlhšie.“
