Japonská kultúra neprestajne priťahuje pozornosť cudzincov. Výnimkou nie sú ani spisovatelia populárnej literatúry, ktorí do tamojších veľkomiest umiestňovali akčné príbehy o hrdinoch nastávajúceho informačného veku. Tvorcovia historických detektívok, napríklad Robert van Gulik, sa inšpirovali klasickou japonskou literatúrou, v ktorej je hrôzostrašných námetov neúrekom.

Anglická japonologička a spisovateľka Lian Hearn spojila v úspešnej trilógii o kmeni Otoriovcov východnú mystiku s literárnou fantastikou. Prvá časť Slávičia dlážka už vyšla v slovenčine a pripravujú sa aj pokračovania Vankúš z trávy a Jas mesiaca.

Lian Hearn vyštudovala modernú jazykovedu na Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii. Svoje pravé meno tají a vystupuje výhradne pod pseudonymom. Pred presídlením do Austrálie, kde momentálne žije, pôsobila v Londýne. Celoživotný záujem o východoázijské kultúry ju priviedol k štúdiu japončiny. Vďaka viacerým štipendijným pobytom dôverne spoznala japonské dejiny a jej knihy sa vyznačujú podrobnou faktografiou.

Hlavným hrdinom románu je mladík Takeo, vychovaný tajnou sektou mimoriadne nadaných ľudí. Jediný prežije vyvraždenie dediny aj príbuzných, pričom nechápe, že to bolo iba zásluhou jeho nadprirodzených schopností. Takeovi zachráni život tajomný bojovník a veľmož, ktorého kmeň je v dlhoročnom spore s vládcom krajiny. Jeho rival sídli v pevnosti v meste Inujama, ktoré je cieľom hrdinovho putovania. Počas cesty postupne spoznáva svoju skutočnú moc - má lepší zrak i sluch ako bežní smrteľníci, no ak sa mieni presadiť, čoraz častejšie musí využívať fyzickú silu.

Mýtizmus bol výrazným znakom prózy minulého storočia a najvýznamnejšie sa prejavil v románovej forme. Využívali ho v rozličných formách James Joyce, Thomas Mann či John Ronald Reuel Tolkien. Mýty však do literatúry prenikli už pri jej zrode. Rozprávka uchovávala mýtus pre budúce generácie, ale zároveň ho prekonávala. Fantasy je aktuálna podoba rozprávky. Lian Hearn populárny žáner obohatila o rozprávačské postupy manga komiksov, čím docielila väčšiu dynamiku deja.

Príbeh sa odohráva v bližšie neurčenom feudálnom období japonských dejín. Mnohé topografické údaje sú zámerne pozmenené. Autorka demaskuje konvenčné predstavy o japonskej exotickosti. Nevyzdvihuje len cudzokrajné kultúrne odlišnosti a prírodné krásy, upozorňuje aj na konzervativizmus v myslení a prežívajúci patriarchálny systém. Nevyhýba sa ani kontroverzným témam brutálnej sexuality a partnerského násilia.

Súčasná fantasy pod tlakom globálnych vydavateľstiev degradovala na najnižšiu úroveň vo svojej histórii. Žánru dominujú hrubé dobrodružné seriálové romány, v ktorých sa donekonečna opakujú klišé zápletky s čarodejníkmi, škriatkami a veš-tkyňami. Z čiernobieleho akčného hrdinu však zväčša neurobí plnohodnotnú literárnu postavu dlhočizný meč ani bizarná mágia.

Naproti tomu príbeh Slávičej dlážky je zakotvený v realite, fantastické ozvláštnenie je minimálne. Strohý jazyk dialógov, napínavý dej a poetická obraznosť opisov - štýl Hearnovej vyniká aj v kontexte toho najlepšieho zo súčasnej populárnej literatúry. Zväčša neobľubujem pokračovania kníh, no tentoraz som naozaj zvedavý, ako si nadaná autorka poradí so žánrovo otrepanou trilógiou.