Parížska opera, La Scala, Metropolitná opera, Berlínska filharmónia, Royal Concertgebouw Orchestra, Newyorská filharmónia, tri ceny Grammy - už len stručný výber z jeho profesionálneho životopisu dokazuje, že máme do činenia so špičkovým interpretom klasickej hudby. Dirigenta Kenta Nagana, ktorý sa dnes predstaví na Bratislavských hudobných slávnostiach, ale prvýkrát zaregistrovalo širšie publikum vďaka jeho odvahe robiť netradičné projekty.
Keď rocker Frank Zappa napísal v roku 1983 symfonické skladby, za dirigentský pult si vybral práve Nagana. Mladý muž s japonsko-americkými koreňmi, ktorý sa okrem dirigovania zaoberal aj teóriou a hrou na rôzne nástroje, bol totiž pre neho ideálnym kandidátom - špecializoval sa na hudbu 20. storočia.
O rok neskôr sa Nagano stal definitívne hviezdou. Najprv mu slávny francúzsky skladateľ Messiaen ponúkol premiérové naštudovanie svojej opery Svätý František z Assisi, o pár mesiacov nato sa blysol v Mahlerovej 9. symfónii, hoci skladbu dovtedy nedirigoval a hudobníkov videl prvýkrát až na koncerte. Talentovanému dirigentovi v Kristových rokoch vyniesol úspešný záskok sumu 75-tisíc dolárov a možnosť štúdia u veľmajstrov taktovky ako Leonard Bernstein, Pierre Boulez či Seiji Ozawa.
O čo viac dráždi snobov, o to je atraktívnejší pre mladšie generácie poslucháčov. Neváhal vytiahnuť symfoňák na koncert na bejzbalovom štadióne a len málokto zabudne na „jeho“ Straussa, ktorého dirigoval na tradičnom novoročnom koncerte vo Viedni. Nagano si vyberá menej známe diela: premiéroval stratenú Debussyho operu, Bernsteinovu kantátu, vysoko sa cenia aj jeho nahrávky Mahlera a Prokofieva.
V Bratislave dnes o 19.30 h v Redute s Nemeckým symfonickým orchestrom predstaví Symfóniu č. 3 nazývanú „wagnerovská“ Antona Brucknera, Bachov Koncert pre husle a hoboj a dve upravené skladby z jeho diela Umenie fúgy. O ich orchestrálne verzie sa postaral Naganov rovesník Ichiro Nodaira. Bude to ďalšia provokácia?
