Velez je jedným z mnohých amerických vojakov, ktorí sa v Iraku zamilovali a napriek tvrdému zákazu „priateľstva“ s domorodcami počas služby sa nedal zastrašiť. Na lásku nechce zabudnúť ani po tom, ako ho odvelili späť na základňu v Nemecku.
„Sme tu pre niečo iné a rozhodne to nie je miesto na zamilované stretnutia,“ povedal podľa americkej tlače americký dôstojník na adresu vojakov, ktorí, ako sa velitelia domnievajú, z ľútosti či z nudy podliehajú zvodom orientálnych krások.
Zatiaľ nejde o masový jav, ale je pozoruhodný prinajmenšom preto, že milostné romániky sa odohrávajú počas neustávajúcich bojov. Prekážkou sú aj odlišné náboženstvá a kultúrne zázemie.
Rafael Velez a Najzak Džasmá vieru nepovažujú za prekážku. Seržant dostal ako darček, aby v ďalekom Nemecku nezabudol, korán, a Džasmá má na krku krížik.
Zoznámili sa v máji na jednom z bagdadských kontrolných stanovíšť, kde Džasmá dodnes pracuje ako prekladateľka a Velez slúžil ako strážca. Džasmá nosila na stanovište domáce placky plnené mäsom a syrom a Velez upokojoval mladú prekladateľku, keď sa jej okoloidúci Iračania vyhrážali zabitím za prácu s Američanmi.
V júni zistili, že sa majú radi, ale súčasne si uvedomili, že vzťah vyvolal podozrenie. Bolo potrebné konať. Velez poslal Džasminým rodičom list, v ktorom ľutoval, že nemôže osobne požiadať o ruku dcéry, ale neskoršie sa s priateľom v uniforme predsa len dostal do ich domu a súhlas získal.
„Je to jej život. Je len jeden Boh, jeden najvyšší sudca. Dobrí ľudia sú medzi moslimami, kresťanmi a židmi. A tiež sú medzi nimi zlí ľudia. Moja dcéra tu nemá budúcnosť. Sú to najlepšie roky jej života a ona tu zažila len vojnu…,“ povedala jej matka.
Americkí velitelia sú oveľa skeptickejší. Z vojenského hľadiska podľa nich hrozí vyzradenie informácií, ktoré sa môžu dostať do rúk útočníkov.
Ďalšie varovanie je oveľa prozaickejšie. „Chápem, že vojaci sú ďaleko od domova, cítia sa osamotení a vystrašení. Čo vyzerá dobre za tunajších okolností a podmienok, nemusí vyzerať rovnako dobre, čo chcú mať (potom) v Spojených štátoch,“ povedal jeden z dôstojníkov.
Džasmá a Velez sa bránia. „Neviem, či ma tam prijmú. Ľudia si myslia, že ho nemilujem, že chcem preč odtiaľto do Spojených štátov. Dokážem im, že sa mýlia,“ tvrdí Džasmá. Velez, ktorý teraz v Nemecku vybavuje víza a sobáš, dodáva: „To, ako sme sa stretli a zamilovali, je lepšie ako všetky filmy, ktoré som videl. Počkaj, až budeme rozprávať deťom, ako sa to všetko začalo.
VLASTIMIL MILÝ, čtk, New York
