Lídri súčasných aj budúcich krajín Európskej únie sa zišli v Ríme: prekvapenia sa nekonali, skutočné debaty o euroústave sa čakajú až koncom decembra. FOTO - REUTERS
Boj o moc a vplyv v budúcej Európskej únii sa začal. Najvyšší predstavitelia terajších i budúcich členských štátov začali v sobotu v Ríme záverečné rokovania o novej ústave. K žiadnym prekvapeniam nedošlo. Každý štát vyslovil svoje národné požiadavky v podobe, aká sa očakávala. Nikto ich však nepovýšil nad záujmy európske. Nik nespochybnil návrh ústavy ako celok. Silné slová o prípadnom vete nepadli.
Veľkí a malí
V Ríme bolo cítiť optimizmus, ale k zblíženiu stanovísk nedošlo. Na jednej strane barikády ostáva Nemecko a Francúzsko, podporované Veľkou Britániou. Veľké štáty nechcú na návrhu Konventu meniť nič.
„Nevyhli by sme sa otvoreniu Pandorinej skrinky, ktorá so sebou nesie riziko, že medzivládna konferencia stroskotá,“ varoval francúzsky prezident Jacques Chirac.
Na druhej strane sa sformoval protitábor vedený Španielmi a Poliakmi. Zo svojich zásadných požiadaviek nezľavili: iný systém hlasovania a zmienka o Bohu.
Slušnú podporu má požiadavka Rakúska na komisára pre každú krajinu. Stojí za ňou deväť krajín, medzi nimi aj Slovensko. Viac krajín, väčší tlak, väčšia šanca na úspech. Premiérovi Dzurindovi sa po sobote zdá, že sa našu najvýznamnejšiu požiadavku presadiť podarí a v únii budeme mať eurokomisára s právom hlasovať.
Rozruch spôsobili azda len Maďari. Minister zahraničných vecí László Kovács dostal do programu rokovaní novú požiadavku: chcú, aby budúca ústava obsahovala ustanovenia zaisťujúce ochranu kolektívnych práv menšín. Maďarov podporili Rakúšania, Slovensko je proti.
Hádky až v decembri
Viacerí európski politici ocenili konštruktívny duch rokovaní. Na prvom zasadnutí ministrov zahraničných vecí dokonca padlo prvé rozhodnutie: legislatívna rada navrhovaná Konventom sa nezriadi a nebude sa zvyšovať počet rád. To je podľa ministra Kukana výsledok podľa slovenských predstáv.
Silné slová v Ríme nepadali. Určite aj preto, že najkontroverznejšie požiadavky neboli na programe. Nemecký kancelár či poľský premiér očakávajú tvrdé rokovania až na záver konferencie, niekedy v decembri.
Najvyšší európski politici prijali v Ríme deklaráciu, ktorá stanovuje termín ukončenia rokovaní o budúcej ústave: pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2004. Taliani, ktorí by ústavu chceli mať pod strechou do konca roka, v sobotu lehotu neoficiálne predĺžili. Ak by sa rokovania skončili v januári pod írskym vedením, nebola by to podľa talianskeho premiéra a hostiteľa summitu Berlusconiho žiadna dráma. Aj to naznačuje, že tvrdé rokovania sa očakávajú.
Nie bezdôvodne sa museli Nemci brániť obvineniam, že si chcú niektoré štáty kúpiť a rokovania o ústave spájajú s rozhovormi o financiách pre úniu, ktoré sa začnú budúci rok. „Všetko súvisí so všetkým,“ pripustil Schröder.
Začiatok medzivládnej konferencie v Ríme bol slávnostný a optimistický. Až na konci sa však ukáže, aká silná budúca Európska únia skutočne bude.
Čo sa dohodlo:
- nezriadi sa legislatívna rada, ktorá mala byť zodpovedná za schvaľovanie európskych zákonov
- počet odborných rád ministrov sa nebude zvyšovať a ich počet nebude určovať ani budúca ústavná zmluva únie
- rokovania o budúcej zmluve sa skončia pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2004
Prvé kompromisné návrhy:
- budúca Európska komisia bude mať 25 komisárov s právom hlasovať, ale nie každý komisár bude mať vlastný rezort. To bola námietka Gerharda Schrödera, ktorý povedal, že už súčasných 15 komisárov nemá dosť práce
- podľa terajšieho návrhu stačí na schválenie návrhu súhlas väčšiny štátov, ktoré reprezentujú 60 percent obyvateľstva. Zdroje blízke únii hovoria o kompromise, podľa ktorého by sa zrušila hranica 60 percent. Pre nespokojné Španielsko a Poľsko by sa tak ľahšie hľadali koalície, ktoré by zabránili prijatiu návrhu. (mim)
