V Ríme politici zopakovali svoje známe postoje, skutočná debata a hádky sa čakajú až ku koncu medzivládnej konferencie. Prvý raz sa oficiálne začalo hovoriť, že to nemusí byť do konca roka. Jediným termínom je vstup nových členov, teda máj budúceho roka.
Premiér Mikuláš Dzurinda povedal v relácii STV O 5 minút 12, že má po konferencii „naozaj dobrý pocit“, predseda parlamentu Pavol Hrušovský to videl skôr ako „fanfáry, šesť minút pre každú delegáciu“. Skutočné rokovania sa podľa neho ešte len začnú.
Vôbec prvýkrát sedeli šéfovia vlád 10 vstupujúcich krajín okolo stola s politikmi súčasnej pätnástky ako rovný s rovným. Osem mesiacov pred vstupom sa tak na tomto fóre už stali plnoprávnou súčasťou únie – a bolo ich počuť.
Najmä Poliakov, čo spolu so Španielmi nechcú stratiť svoj vplyv pri rozhodovaní v únii, ktorý im pririekla v roku 2000 zmluva z Nice. Návrh novej ústavy ponúka model hlasovania, ktorý by zvýraznil prevahu veľkých krajín únie. Tie by v podstate mohli ostatných prehlasovať.
Madrid a Varšava to nechcú dopustiť. Nemecko a Francúzsko ich už upozornili, že za „odmenu“ môžu prísť o finančnú pomoc z únie.
Slováci boli v Ríme viditeľní menej. Premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničia Eduard Kukan sa pridali približne k desiatke krajín, ktoré trvajú na tom, aby nová ústava zaručovala každej krajine vlastného eurokomisára, svoj hlas pridali aj k snahe udržať systém rotujúceho predsedníctva únie. Podporujeme tiež zaradenie kresťanských hodnôt do ústavnej zmluvy. To môže mať podľa pozorovateľov šancu, keď veľké krajiny môžu práve tu ustúpiť Poľsku a Španielsku, ktorým na Bohu v ústave veľmi záleží.
Skutočne samostatne sme vystúpili iba v reakcii na maďarskú požiadavku zahrnúť do euroústavy aj kolektívne práva menšín. S tým podľa Kukana nesúhlasíme.
(kos, čtk)
