Prípravy na dôležitú konferenciu v Kongresovom paláci v Ríme. Práve tu by mali zástupcovia krajín únie odklepnúť prvú európsku ústavu. FOTO – TASR/AFP
Ústava má zjednodušiť veľmi zložitú byrokraciu tak, aby únia mohla normálne fungovať aj po rozšírení. Na konferencii sa ukáže, na čom sú štáty schopné sa dohodnúť.
Zástupcovia veľkých krajín vrátanie predsedajúceho Talianska by boli radšej, keby išlo len o slávnostnú akciu, menšie štáty chápu konferenciu ako príležitosť vybojovať zmeny v ústave, ktorú považujú pre seba za nevýhodnú.
Vo štvrtok lídri Česka, Rakúska, Fínska, Maďarska, Slovinska, Litvy a Malty požiadali talianskeho premiéra Silivia Berlusconiho, aby do programu zaradil aj debatu o Európskej rade a jej predsedovi, ktorý by mal byť vlastne akýmsi európskym prezidentom. Chcú hovoriť aj o rozdelení kresiel v Európskom parlamente. Berlusconi ich zatiaľ ingoroval.
Analytici aj politici podľa agentúry ČTK súkromne naznačujú, že veľké štáty tým menším radšej v niečom ustúpia, len aby sa konferencia neskončila fiaskom. Ustúpia im zrejme v tom, aby bol v Európskej komisii za každú krajinu jeden komisár. Ústava totiž uvažuje o menšom počte.
Významný zdroj informácií z únie Euobserver však naznačuje, že ústupky podobného druhu prídu až nakoniec – ak by hrozilo zlyhanie celej konferencie. Je však možné, že k veľkým súbojom ani nepríde, pretože zodpovednosť za fiasko na seba nikto nechce zobrať.
Šéfovia vlád troch malých krajín Beneluxu už napríklad oznámili, že nepodporia „otváranie“ ústavy a postavili sa tak na stranu veľkých.
Tieto krajiny však majú výhodu v tom, že ich obyvatelia nečakajú od svojich vlád bojovné postoje. Inak je to napríklad v Poľsku, kde vládu posudzujú podľa toho, čo od ostatných partnerov vybojuje.
Problémom je okrem iného napríklad aj samotný pojem európska ústava. Slovensko a iné štáty chcú, aby sa jej hovorilo ústavná zmluva, lebo to odkazuje na podobné zmluvy, ktoré už v únii existovali predtým. JANA MIKUŠOVÁ
