V húštine sa objavil krásny jeleň.

FOTO – AUTOR

Na jeseň by sa mala jelenia črieda k večeru sťahovať do chladného údolia ku kalištiam. V tesnom úkryte nazerám raz do jedného okienka, raz do druhého. Lúčka stále zíva prázdnotou. V treťom okienku od smrekového porastu sa mi zazdalo, že vidím pohyb. Chvíľka vzrušenia, napnutý zrak, tichý dych a pudovo šmátram po „kanóne“, s ktorým by som zvečnil tajomného tvora.

Trvalo to večnosť, odrazu zašelestil konár. Nedýcham, znovu napätie, ale teraz už oprávnené. Zachytil som „vôňu“ vyspelej rujnej zveri. Jasne počujem chôdzu viacerých kusov. Slnko už zahlo za hrebeň. V ďalekohľade vidím svetlé hroty parožia a pod nimi hlavu jeleňa. Stojí tam ako prízrak. Len trochu pohne hlavou a to je už znak, že sa bude čosi diať. Prvá laň vyšla na lúčku. Vtom sa pohol aj jeleň s bielymi hrotmi parožia. Počítam vetvy, zdá sa mi, že je v strednom veku a buď je to dvanástorák alebo nepravidelný štrnástorák. Hroty prekrývajú konáre s ihličím. Ostatné lane nevidím, stoja v úkryte lesa. Odrazu sa rozbehol za nimi a chce ich vypudiť z hustého pralesa. Zdola sa ozval prvý jeleň, akýsi mladoch s tenkým piskľavým hlasom. Dupot kopýt statného jeleňa obháňajúceho lane, neutíchal. Uteká až dolu ku kalištiam, odkiaľ ručal „piskľavý“ jeleň. Silný šramot naznačoval, že mladému nebolo do nálady, aby sa pustil do bitky so silným sokom.

Bezstarostné jelenice sa pomaly vytŕčali na okraj riedkeho porastu. Zadýchaný vodca sa odrazu ocitol medzi nimi a silným hlasom rozozvučal celý les. Hlavná jelenica vzápätí zdvihla hlavu, naklopila dlhé uši k vetru a strhnúc i ostatné z čriedy odbehla do lesa. Okrajom lúky prebehol akýsi špicák a za ním sa hneď rozbehol hlavný jeleň. Ten má teraz čo robiť, aby si ustrážil hárem. Ešte ani dobre neodohnal špicáka, už zboku vyzývavo zaručal ďalší bočný jeleň. Hlavný jeleň sa znovu objavil na svetline, zastal a mĺkvo načúval krížovú paľbu ručiacich sokov. Ten tam dolu bije parohami do čečiny a kmása konármi, akoby sa víchor hnal.

Pomaly sa zvečerieva, črieda sa popása. Jeleň stál vzrušene bokom a dozeral na poriadok, aby bola črieda pohromade. Mladá jelenička sa trochu vzdialila, jeleň pomaly postupoval celkom k nej a kopancom prednej nohy ju hneď zahnal k ostatným. Keď sa súmrak premenil na čiernu tmu, tmavé tiene zveri tiahli dolu ku kalištiam. Na ceste však narazili na odpor. S veľkým hrmotom beží vodca čriedy a pred ním dupoce bočný jeleň, ktorý neprestajne využíval každú príležitosť dostať sa k rujným jeleniciam. Silný jeleň si však vyvolené jelenice obhájil. Ani jednému zo sokov nedovolil, aby sa čo len priblížil k jeho zverenkyniam.