ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV
Ako sa majú zachovať rodičia, ak ich 20-ročná dcéra, ktorá sa nedostala na vysokú školu, nepracuje a ani si prácu nehľadá? Majú ju nechať bývať doma bez toho, aby prispievala na domácnosť? Majú ju živiť? Majú byť tvrdí a nútiť ju, aby si prácu hľadala, alebo tolerantní a čakať, že sa spamätá?
Čo si o tom myslia internetoví čitatelia?
Máme podobný prípad v rodine – 19,5-ročného chlapca – a sme z toho všetci nešťastní. Neskončil ani strednú školu a odvtedy sa fláka. Jeho matka za neho platí všetky dávky (aj zdravotné poistenie), aj všetky dlhy, ktoré narobí. Keď je u nej doma, živí ho, šatí, on jej robí účty za internet a telefón. Párkrát ho už vyhodila z domu, ale vždy ho po čase – úplne vychudnutého – prijala naspäť. Je to ináč fyzicky zdravý chlapec s IQ 146. Správne by bolo dať dieťaťu ultimátum: buď si bude aktívne hľadať prácu a doma pomáhať, alebo má vyhadzov.
o o o
Vyhodiť z domu, alebo platiť za dieťa všetko? Riešenie vidím niekde uprostred. Minimálne by som trvala na tom, aby si dcéra našla dočasné brigády, každá koruna je dobrá. Získa tak aj určitý vzťah k práci, peniazom, a nedostane sa do začarovaného kruhu – nemám prácu, nebudem mať prax, neviem si nájsť prácu, lebo nemám prax. Ak bola výchova dcéry správna, nemal by byť problém porozprávať sa s ňou.
o o o
Keď som sa po skončení gymnázia nedostala na vysokú školu, mama mi oznámila, že si mám užiť posledné prázdniny, ale že od septembra odo mňa očakáva príspevok na domácnosť. Povedala mi, že svoje výdavky – účty za telefón, oblečenie – si mám hradiť sama. Nikdy som jej to nezazlievala, naučila ma byť samostatnou.
o o o
Čím dlhšie je dospelé dieťa mimo školy, práce a zodpovednosti, tým ťažšie sa hľadá cesta von. Dieťa možno zachrániť len tvrdým, nekompromisným postojom. Aj vyhodením na ulicu.
o o o
Po skončení vysokej školy som si nevedela nájsť prácu. Zo sociálnej podpory 1800 korún som však dávala tisícku do rodinnej kasy – mama by domácnosť sama neutiahla, otec zomrel, keď som bola malá. Aj tak to nepokrývalo ani tretinu výdavkov. Teraz som v zahraničí, a keďže mama prišla o prácu, posielam jej peniaze aj naďalej. Nemusela by som, ale považujem to za dobrovoľnú odplatu za starostlivosť a výchovu, ktorú mi dala.
o o o
Podľa mňa sú rodičia zodpovední za základné veci – ubytovanie, základná strava, morálna podpora, aj keď sú deti akokoľvek nevydarené. Rodina je predsa rodina. Načo mať dom, peniaze, keď chýba ochota podeliť sa o to s deťmi? Malé percento z nás sa predsa nikdy nenaučí zodpovednosti. Iniciatíva musí prísť zvnútra, každý si má nájsť vlastný spôsob, ako sa osamostatniť. Nie je to nevyhnutné už v 19 rokoch.
o o o
Keď bol môj syn malý, všetko som mu dala, ako sa hovorí, až do úst. Pracovala som v dvoch robotách. Syn mal so sestrou viac ako iné deti. V sedemnástich sa dostal do krajiny, kde je normálne, že 15-ročné deti brigádujú vo fastfoodoch alebo supermarketoch. Jasné, že dostal nejaké drobné na štúdiá, ale to nestačilo. Musel brať každú robotu: maľovanie, výrobu nábytku. Aj keď to v živote nerobil. Študuje, ale prispieva mi na nájom a na stravu. Deti treba viesť odmala k poriadku, váženiu si rodičov a peňazí.
o o o
Po škole prichádza obdobie veľkých rozhodnutí, poniektorí nevedia, kam a čo. Niektorých pretlačia rodičia, niektorí prejdú sami, ale stále je tu skupina, ktorá potrebuje nejako naštartovať. Asi by som to nazvala krízou mladého veku. A rodičia by najlepšie urobili, keby síce dieťa živili, nechali ho u seba bývať, ale neplatili mu účty a už vôbec mu nedávali vreckové. Veď kde má potom vziať motiváciu, aby sa niekam pohlo?
o o o
Poznám veľké množstvo dospelých, 40- 50-ročných ľudí, ktorým dodnes rodičia prispievajú na živobytie, a všetci to považujú za normálne. Čudovať sa potom 20-ročným, keď to vidia doma, a tiež považujú za normálne, že starí rodičia zo svojich údajne nízkych dôchodkov dofinancúvajú ich rodičov?
Môj syn tiež nechal vysokú školu, ale po krátkom „oddychu“ musel ísť pracovať. Mne ako matke až stískalo srdce, že ho naháňam do práce, ale vedela som, že niet inej cesty. Tzv. opičia láska ešte žiadnemu dieťaťu nepriniesla šťastie ani pohodu.
