Fajčenie fajky má takmer tritisíc rokov dlhú históriu. Svedčia o tom zachované reliéfy po Mayoch a Aztékoch. Indiáni používali fajku ako prostriedok komunikácie medzi kmeňmi, pri slávnostiach, modlitbách a iných významných udalostiach. Starí Mayovia a Inkovia vyrábali fajky z kameňa, ílovitej hliny, z rôznych rohov a kostí.

Z Ameriky sa fajčenie fajky dostalo aj do Európy. Na územie Moravy a Slovenska priniesli fajku po tridsaťročnej vojne habáni. Tí v 17. storočí vyrábali hlinené fajky s bielou glazúrou a jednoduchou maľbou. Výrobou hlinených fajok sa neskôr preslávila najmä Banská Štiavnica. V 70. rokoch 19. storočia si tu fajkársku dielňu otvoril Karol Zachar. Jeho Štiavničky charakterizovali rôzne tvary a výzdoba. K najvzácnejším patria fajky s portrétmi známych osobností, napríklad Márie Terézie, a s erbami miest. Na konci päťdesiatych rokov 20. storočia fajkárske remeslo v Banskej Štiavnici, a tým aj na Slovensku zaniklo. Fajky Štiavničky možno dnes vidieť v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.