Michaela Čobejová zaspáva každý večer pri čľupote vody v akváriu a hojdaní sa prísavníka na filtri. FOTO – IVAN ČOBEJ
Dnes herečka SND Michaela Čobejová.
Na úvod musím upozorniť, že nepatrím do kategórie „milovník zvierat“. Nikdy som doma nič nechovala, s výnimkou andulky, ktorú mladšia sestra vypustila na slobodu. Ani si nepamätám, či som za ňou žialila. Koniec koncov, dopadla určite lepšie ako spústa iných anduliek, ktoré boli povysávané alebo uvarené. Sestra Tinka svoj vrúcny vzťah k zvieratkám deklarovala aj tým, že každú chvíľu niečo domov dovliekla (pijavice, chorú vranu, mača), až otrávila celú rodinu, a tam asi vznikla aj moja averzia čokoľvek chovať.
Keď som sa ako dvadsaťdvaročná vydávala, nepostrehla som akýkoľvek náznak lásky k domácim maznáčikom, ak nerátam zvláštne hrubonohé pavúky pobehujúce strašnou rýchlosťou po ateliéri môjho nastávajúceho. Prvým varovaním mohla byť akcia zameraná na záchranu drozdov, vypadnutých z hniezda a následne umiestnených v kuchyni. Drozdy, vypiplané na ryži, nejavili ani náznak vďaky. Sedeli na linke a zlostne zazerali. Keď sme sa zmohli na novú linku, Ivan chvíľu vyjednával, či by tam tie vtáky nemohli zostať, no ja som kategoricky vyhlásila: „Buď ja, alebo drozdy!“ – a keďže som bola tehotná, vyhrala som. To bolo posledné víťazstvo v živote.
Dcérka rástla, zdalo sa, že je podobný milovník zvierat ako ja, až kým nedoniesla od sestry darček. Dve neónky. Samozrejme, že sme ich museli niekde ubytovať. Vyzeralo to, že budú u nás iba prechodne, no keď sme ich premiestnili zo zaváraninového pohára do akvária, pridali rastliny, svetlo a filter, dokúpili skaláre, karasy, tetry konžské, prísavníky a sumca, bol koniec mojim nádejám. To som ešte nevedela, čo ma čaká.
Akvárium treba pravidelne čistiť. Inak sa poruší biologická rovnováha, rozmnožia sa riasy, rastliny začnú hniť, filter sa zanáša a ryby trpia.
„Čím menšie akvárium, tým častejšia údržba,“ vyhlásil manžel Ivan a zriadil 350-litrové akvárium. Najprv sme boli pri Dunaji nazbierať štrk, potom sme so záhradnou hadicou napustili vodu a zasadili rastliny. Teda nie „my“, ale on. Ryby sa do nového domova nasťahovali v súlade s predpismi až o dva týždne. Hneď sa zabývali, prosperovali, dokonca sa utešene rozmnožovali.
Problém nastal, keď sme začali s prestavbou domu. Majstri, prach, tehly, omietka, skrátka chaos. Iba tak sa dá ten hrozný čin ospravedlniť. Možno to bolo tým, že sme museli tak skoro vstávať, o siedmej sa predsa nikto nedokáže sústrediť. A keď je človek nesústredený, robí chyby. Napríklad chce nakŕmiť ryby a pritom rozbije akvárium. Dovtedy som nevedela, ako veľa vody je 350 litrov a ako dlho sa drží rybací smrad v drevenej dlážke. Zmenou dispozície domu sa obývačka stala spálňou a akvárium súčasťou mojich snov. Ivan už päť rokov sľubuje, že ho premiestni, no ja som už taká zvyknutá na čľupot vody a nočné hojdanie sa prísavníka na filtri, že bez toho určite nezaspím. Našťastie, skôr ako pri ďalšej prestavbe to určite nebude!
