
Štokholmský obchod s knihami vystavil diela juhoafrického spisovateľa J. M. Coetzeeho, tohtoročného nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. FOTO - REUTERS
Čerstvý laureát Nobelovej ceny za literatúru J. M. Coetzee sa správu dozvedel, až keď už prešla všetkými svetovými agentúrami. Predstavitelia Švédskej akadémie ho zastihli v Chicagu, kde v týchto dňoch prednáša o Platónovi a Waltovi Whitmanovi. „Dostal som telefonickú správu zo Štokholmu dnes ráno o šiestej. Bolo to pre mňa absolútne prekvapenie - ani som nevedel, že vyhlásili výsledok,“ povedal J. M. Coetzee vo svojom neobyčajne krátkom vyhlásení, ktoré vyšlo na webovej stránke Chicagskej univerzity.
Povedal tiež, že je zvlášť rád, že ho správa zastihla práve tu. „Chicagská univerzita je môj intelektuálny domov. Saul Bellow, ktorý tu bol mojím predchodcom, získal Nobelovu cenu roku 1976.“ Rozhovory však autor neposkytol, je známy tým, že si úzkostlivo stráži súkromie. V týchto dňoch pracuje na novom románe.
V Kapskom Meste udelenie Nobelovej ceny J. M. Coetzeemu nevyvolalo žiadny zvláštny rozruch. V rozhlasových správach sa táto informácia dostala až za údaj o mesačnom predaji osobných áut. A len nemnohým novinám stála správa o Nobelovej cene za to, aby ju publikovali na titulnej strane, prípadne ako hlavný článok. Zdržanlivé reakcie na udelenie najvýznamnejšej literárnej ceny sú akoby ilustráciou toho, o čom Coetzee píše: dlhoročný rasový konflikt a jeho pretrvávajúce následky.
Podľa prvých prieskumov v johannesburských kníhkupectvách záujem o jeho knihy včera síce stúpol, ale nijako zvlášť búrlivo. „Máme veľmi malú čitateľskú vrstvu a aj medzi tými, čo vedia čítať, je len málo takých, čo čítajú vážnu literatúru,“ napísal denník Cape Times, ktorý vychádza v Coetzeeho rodnom Kapskom Meste, jediný, ktorý cene venoval komentár.
Vládnuci Africký národný kongres nebol pred pár rokmi veľmi nadšený najznámejším Coetzeeho dielom Hanebnosť. Hovorca Kongresu Smuts Ngonyama negratuloval laureátovi priamo, len povedal, že udelenie ceny bude „inšpiráciou pre mladých spisovateľov afrického kontinentu“.
Autor: RALF E. KRUGER, Johannesburg