Počas prvej čečenskej vojny stál Kadyrov so zbraňou v ruke proti ruským vojakom. Potom presedlal na náboženskú dráhu a stal sa muftím - najvyšším duchovným Čečenska. V roku 2000 ho v Kremli vymenovali za šéfa proruskej správy. Pre bývalých spolubojovníkov sa stal zradcom. Pre mnohých vojnou vyčerpaných civilistov zase nádejou na ukončenie bojov. Odvtedy prešli tri roky a v Čečensku stále umierajú ruskí vojaci, rebeli aj civilné obyvateľstvo.
Kadyrov sa po nedeli zrejme stane prezidentom Čečenskej republiky zvoleným v „slobodných“ voľbách, ktoré prebehnú bez volebných súperov, za prítomnosti ruskej armády a v očakávaní teroristických útokov rebelov.
V blízkosti mesta Gudermes včera pyrotechnici zlikvidovali nálož umiestnenú pri tamojšej volebnej miestnosti. V horskom regióne Itum-Kale odhalili bezpečnostné zložky bomby. Vo štvrtok neznámi útočníci zabili starostu juhočečenského mesta Šali a jeho syna.
Z obáv pred útokmi pred nedeľňajšími voľbami odvelili federálne úrady do regiónu na ochranu volebných miestností 15-tisíc policajtov. Pridajú sa k 30-tisíc ruským vojakom, ktorí majú v Čečensku volebné právo. Kadyrov sám prežil už viac ako desať pokusov o atentát. V máji zahynulo pri jednom z nich 18 ľudí. Z útokov viní separatistov, ktorí mu údajne nemôžu zabudnúť, že spolupracuje s Moskvou.
V rozhovore pre ruský denník Novaja gazeta Kadyrov vyhlásil, že jediným receptom pre Čečensko je diktatúra. O volebnú účasť sa neobáva. „Ľudia prídu, lebo sú už z toho všetkého unavení,“ vyhlásil.
„Hlavným argumentom predvolebnej kampane v Čečensku bol kalašnikov,“ povedal pre denník New York Times miestny aktivista Lev Ponomariov. Zorganizovanie volieb v krajine vo vojnovom stave však Moskve pomôže udržať zdanie poriadku a preniesť časť zodpovednosti za konflikt na miestnu správu. Takmer polovica Rusov však zlepšeniu situácie po voľbách v Čečensku neverí, tvrdia prieskumy verejnej mienky.
(zo, čtk)
