Debata o americkej rezolúcii o Iraku je aj debatou o tom, dokedy budú americkí vojaci v uliciach Bagdadu. FOTO - REUTERS
Na obede s členmi Bezpečnostnej rady OSN skritizoval upravenú verziu americkej rezolúcie o Iraku a nepriamo im naznačil, aby ju odmietli. Neobsahuje totiž pripomienky, ktoré k nej mal. Nepáči sa mu hlavne to, že návrh rezolúcie predpokladá, že OSN by mala pôsobiť v krajine okupovanej koalíciou.
Chcel, aby bola vymenovaná prechodná iracká vláda ešte pred voľbami a predtým, než bude sformulovaná nová ústava. „To evidentne v návrhu nie je,“ povedal. Zásadne tiež nesúhlasí s tým, že Washington chce, aby OSN pomohla Iračanom pripraviť voľby i ústavu. Generálny tajomník OSN si myslí, že politický proces v Iraku môže viesť buď koalícia, alebo OSN. Zmývanie hraníc kompetencií je podľa neho nebezpečné. „Za volantom môže sedieť len jedna osoba. Je to situácia buď a alebo a nemá zmysel prijímať politickú úlohu, ktorou hrať nemôžete,“ povedal agentúre Reuters. Za nevhodné považuje aj to, aby o irackej ústave rozhodovala Iračanmi nezvolená, ale Američanmi vymenovaná dočasná iracká vládna rada.
K rezolúcii sa aj po jej prepracovaní pomerne odmietavo stavajú aj Francúzsko, Nemecko a Rusko. Už tradične ju podporuje Veľká Británia. Z nestálych členov Bezpečnostnej rady ešte Španielsko a Bulharsko.
Upravená rezolúcia podobne ako jej predchodkyňa zabezpečuje Američanom právo na vedenie Iraku až do vzniku novej ústavy a volieb. Po nátlaku hlavne Francúzov v nej Američania síce hovoria o čo najrýchlejšom presune moci na Iračanov, neuvádzajú však žiadny konkrétny dátum. Stále hovoria, že prechod Iraku k normálu bude zdĺhavý a komplikovaný proces.
Američania potrebujú rezolúciu prijať čo najskôr. Aj preto, že zaručuje pôsobenie vojakov z ostatných krajín. Viaceré štáty, ktoré by svojich mužov mohli poskytnúť, však tvrdia, že potrebujú mandát OSN. Dôležitým dátumom je aj 23. október, keď sa začína v Madride darcovská konferencia pre Irak. Washingtonu by sa na nej vyjednávalo s prijatou rezolúciou jednoduchšie.
O jej ďalšom osude by sa malo rozhodnúť v pondelok na ďalšom rokovaní Bezpečnostnej rady OSN.
Vo štvrtok v OSN vystúpil člen irackej vládnej rady Ahmed Šalabí. „Dlhá iracká noc sa skončila a oslobodenie Iraku by nebolo možné bez odhodlania prezidenta Georgea Busha a koalície,“ vyhlásil. Prizval kritikov vojny, aby sa prišli pozrieť do Iraku na „masové hroby, vysušené mokrade, plynovým útokom zasiahnutú Halabdžu a prečítali si dlhý zoznam nezvestných“.
V sále zaplnenej tretinou zo 191 možných delegátov, teda viac než býva obvykle, Šalabí žiadal o pomoc pri obnove Iraku. Vládna rada chce podľa jeho slov zmeniť Irak na mierovú demokraciu s federálnym systémom a islamom ako náboženstvom väčšiny.
(mik, čtk)
