Rusko vraj bude musieť radikálne zmeniť plán reformy svojej armády vrátane stratégie použitia jadrových zbraní, ak bude NATO aj naďalej existovať v jeho súčasnej podobe ako vojenská aliancia s útočnou vojenskou doktrínou. Tvrdí to vyhlásenie vydané vo štvrtok moskovským ministerstvom obrany.

Dokument, ktorý by mohol byť základom novej ruskej vojenskej doktríny, nepriamo podporil aj prezident Vladimir Putin. Ten oznámil posilnenie ruských jadrových síl novými raketami dlhého doletu. „Ide o výnimočne desivé rakety, z ktorých máme desiatky kusov a ktoré nesú stovky náloží,“ zdôraznil prezident. Rakety sú vraj už vyrobené a môžu ich kedykoľvek zaradiť do výzbroje.

Putin sa od svojho nástupu do funkcie snaží o radikálne zlepšenie vzťahov s NATO. Narážal však na odpor konzervatívnych kruhov armády obávajúcich sa straty vojenskej kontroly nad tradičnými oblasťami ruského vplyvu. V júni napríklad Litva oznámila záujem zriadiť vojenskú základňu NATO na svojom území.

Generáli sa navyše cítia byť ohrození doteraz neustále odkladanou reformou ruskej armády. Dnešná masová, svojou štruktúrou i výzbrojou zastaralá ruská armáda pre nedostatok financií iba živorí. Vojaci základnej služby často doslova hladujú. Dôstojnícky zbor sa však reforme rozhodne bráni, znamenala by totiž aj prepúšťanie. Prezident Putin tak doma používa iný slovník ako v zahraničí.

Dvojaký meter používa aj nový dokument. Rusko podľa neho chce intenzívne spolupracovať so Spojenými štátmi, na prvé miesto však kladie vlastné národné záujmy. Na jednej strane kritizuje použitie sily bez súhlasu OSN, ako to USA spravili v Iraku. „Rusko nevylučuje možnosť preventívneho útoku kdekoľvek na svete, ak si to vyžiadajú ruské záujmy,“ vyhlásil na druhej strane minister obrany Sergej Ivanov. O povolení OSN už v tejto súvislosti zmienka nepadla.

Dvojtvárnosť sa prejavuje aj inde. Rusko nie je schopné bezpečne udržiavať ani svoje súčasné jadrové ponorky, ktorých rozpadajúce sa reaktory hrozia katastrofou. Napriek tomu utráca obrovské čiastky na vývoj nových ponoriek.

Deň po vyhrážkach voči NATO ruskí predstavitelia oznámili, že potrebujú ďalších päť miliárd dolárov na ničenie svojich zásob chemických zbraní. Likvidáciu zbytočných ruských zbraní platia väčšinou západné krajiny a na tento cieľ už v Rusku utopili miliardy dolárov bez zásadného výsledku. Mnohí odborníci už roky upozorňujú, že peniaze možno nejdú na Moskvou deklarované ciele, ale napríklad práve na vývoj nových zbraní. Západ takto vlastne pomáha vyzbrojovať krajinu, ktorá sa môže kedykoľvek opäť obrátiť proti nemu.