Prečo nemáme kataster na internete? Prečo chýbajú centrálne registre, na ktorých by sa dali postaviť on-line služby? Informatizácia verejnej správy je zložitý proces. Nie je to firma, ktorá vidí, že prichádzajú nové technológie, využitie ktorých by prinieslo istý benefit

e-government zatiaľ bez samospráv

Veľmi pekne a transparentne to urobili Nemci za 1,6 miliardy na niekoľko desiatok vybraných služieb, ktoré budú on-line na internete. Projekt je plánovaný od roku 2003 do 2005. Aj v tomto prípade však samospráva zostáva bokom. Projekty ako baynet.de čo vlastne zodpovedá nášmu občanovi.sk, sú len dielčími projektmi. Trendom v oblasti e-governmentu je budovať v Európe predovšetkým veľké celoštátne projekty. Samosprávy sa zatiaľ nezastrešujú. Niekedy sú však práve Samosprávy v službách bližšie k občanovi, ktorý určite viackrát navštívi odbor životného prostredia, školstvo, matriku, miestny úrad, aby získal informácie, ako napríklad niektoré ministerstvo.

www.mesto.sk

Štátna správa a Samospráva už internet využíva. Podľa odhadov sa tak ročne vynakladá viac ako 0,5 mld Sk, čo je suma, za ktorú sa neukrývajú požadované výsledky. Obľúbenosť regionálnej tlače podnietila už mnohých tvorcov uvažovať o vytvorení podobne zameraných stránok na internete. Nie vždy sa tento zámer podarilo úspešne zrealizovať. To však neplatí pre projekt mesto.sk. Ide o projekt, ktorý predbehol dobu už pri svojom štarte v roku 1998. Dnes už je to sieť internetových stránok 138 slovenských miest so štatútom mesta. Každá stránka mesta je ucelená, samostatná, ale pri tom rovnaká v štruktúre, funkčnosti aj dizajne. Jeho podstatou je centrálne získanie informácií - čo pri profesionálnej realizácii znamená jediný ekonomicky prijateľný model. Aj keď sú mestá rôzne, z pohľadu občana a získania potrebnej informácie je to viac-menej to isté. Načo by si každé mesto vytváralo svoj systém. Šablóna je jedna, len obsah sa mení, ale čo sa týka služieb je to rovnaké. E-government služby budú už v krátkej budúcnosti tlačiť nato, aby formuláre v prípade, že sa objaví nejaká nová služba, garantovali okrem iného aj bezpečnosť. To už nie sú jednoduché veci, ktoré by si každé mesto vedelo vyriešiť na vlastné tričko. Bratislava také niečo zvládne, má na to rozpočet, ale zvládne to aj Modrý Kameň s 1400 obyvateľmi? Je to nereálne. A čo obce? V 21. storočí niekde nemajú fax, alebo ani telefónnu linku. Tiež tam ale žijú ľudia, ktorí majú právo na informácie. Prístup k rozsiahlemu informačnému systému Mesto.sk môžu už dnes bezplatne získať všetky slovenské mestá. Umožní im nielen zverejňovanie noviniek o svojom meste, ale jeho súčasťou je napríklad aj mapový systém vhodný na lokalizáciu jednotlivých úradov v rámci mesta, či archív správ o každom meste z agentúry SITA od roku 1993. Nechýba ani prepracovaný systém s informáciami o miestnej legislatíve pre jednotlivé mestá.

Rozdielne, a predsa rovnaké

To v čom sa budú mestá medzi sebou odlišovať bude cestovný ruch. Európskym trendom sa stal pohyb turistov nielen do otvorených destinácií. Čoraz viac ich hľadá také miesta, ktoré nie sú inde na svete. O tom, že aj my máme takéto atraktivity vie v zahraničí málokto, preto je dôležité o nich informovať. Vďaka možnostiam internetu by mal byť jednotný a ucelený projekt schopný pomôcť turistickým zariadeniam presadiť sa aj na medzinárodnom trhu cestovného ruchu. Okrem toho, že potenciálnym návštevníkom poskytne vyčerpávajúce informácie o danom regióne, mal by výhľadovo na stránkach miest zabezpečovať aj on-line rezervácie v ubytovacích, reštauračných, či kultúrnych zariadeniach. V službách e-governmentu by mali byť mestá úplne rovnaké. Na Slovensku sa snažíme zrealizovať niečo čo zatiaľ nie je ani v Nemecku, ani v Českej republike, hoci tá v poslednej dobe dobieha v tomto smere Slovensko. Napríklad projekt obce.cz je postavený na skúsenostiach zo Slovenska. Ale tým, že v tejto krajine majú pre oblasť informatizácie ministerstvo, pohli sa niektoré veci rýchlejšie dopredu. Samotné mestá však zatiaľ nevidia potrebu e-governmetu. Ani dopyt zo strany občanov nie je postačujúci. Na druhej strane však treba dodať, že ani ponuka pre občanov dnes nie je v žiadnom prípade akceptovateľná.

Bludný kruh

Veľký posun sme mohli registrovať v roku 2001, keď legislatíva aspoň čiastočne donútila Samosprávy k demokratizácii cez informatizáciu, keď museli ponúknuť elektronickú podobu mesta, či kontakt cez elektronickú poštu. Legislatíva na strane štátu žiaľ stále chýba. Ale ani legislatíva miest nie je na informatizáciu pripravená. Jeden príklad za všetky. Ak chce poslanec mestskej samosprávy ospravedlniť svoju neprítomnosť na rokovaní, musí tak urobiť písomne. Ak by však chcel využiť pohodlnejší spôsob prostredníctvom elektronickej pošty, musí sa hlasovaním zmeniť rokovací poriadok. Podobne je na tom registrácia psov, sťahovanie, obecné byty, životné prostredie, odpad… Všetky všeobecné záväzné nariadenia treba zmeniť na elektronickú podobu, čo bude trvať veľmi dlho. Vráťme sa o pár rokov naspäť a vezmime si elektronické služby bankovníctva. Ako sa nato ľudia pozerali? Každý podnikateľ mal už v tom čase na ulici banku a to aj v tých menších mestách. Potrebuje počítač a inetrnet? Načo, veď navštívi pobočku banky, vypíše príkaz, podpíše ho a vybavené. Prešlo len pár rokov. Ktorý podnikateľ dnes nemá Internet banking, ktorá účtovníčka ide s príkazom do banky? Tieto služby sa presadili aj vďaka konkurencii medzi bankami. Ak s niečím prišla jedna, musela to mať aj druhá, bez ohľadu nato, či sa služba využívala vo veľkej miere, alebo nie. Uvedomili si, že kto neponúkne to čo ostatní, je mimo. Medzi mestami takáto konkurencia chýba. Občan sa nepresťahuje do iného mesta len kvôli tomu, že tam funguje e-government. Tak ako aj dnes máme rozdiely medzi bankami, budú časom veľké rozdiely aj medzi mestami. Ak sa má vyvolať dopyt prostredníctvom občana, v prvom rade musí občan vedieť čo vlastne od e-governmentu chce. Aby vedel, že existuje aj iná možnosť ako navštíviť osobne úrad a čakať v rade, keď sa potrebuje na niečo informovať. Ide o začarovaný kruh, ktorý treba z niektorej strany načať.

Privátna sieť

Zo strany občanov by to mohla byť napríklad aktivita vyústená do prevádzky tzv. neverejných mikrovlných sietí. V bratislavskej Petržalke napríklad, ale aj inde, už existujú komunity ľudí, ktorí sú navzájom poprepájaní cez vlastnú sieť. Vďaka tejto sieti majú lacnejší prístup na inetrnet, ale to je len jedna z výhod. Ďalší krok je naštartovať istý model, ktorý by mohol byť legalizovaný, keďže tieto prepojenia majú zatiaľ rôzne zábrany zo strany legislatívy. Potom by sa takéto vnútorné okruhy dali využiť aj na e-government v prípade informácií, či interpelácií, alebo hlasovania. Veď všetky služby predsa nemusia byť on-line v internetovej sieti.

Ak sa pozrieme na mesto.sk ako na projekt v oblasti e-governmentu, treba skonštatovať, že už asi 4 roky sa o veciach len hovorí. Ak zostane prezentácia mesta v podobe zopár fotografií, medzi ktorými nechýba usmiata tvár primátora a niekoľko telefónnych čísel, tak naozaj nie je dôvod takéto stránky pravidelne navštevovať. Treba osloviť tých ľudí čo majú záujem, teda tých čo majú prístup na inetrnet. Kto sú tí ľudia? Predovšetkým mladí, aj žiaci, v tých mestách kde je na školách realizovaný projekt Infovek, ďalej profesie ako právnici, lekári, učitelia, manažéri a cirkev. V mestách tvoria často práve títo ľudia mienkotvornú vrstvu. Na strane druhej je to aj istý handicap, lebo kedy sa k internetu dostane malá obec a jej občan, ktorý si pravidelne za účelom získania informácií zapína večer spravodajstvo súkromnej televízie. E-government musí priniesť aj týmto občanom zrýchlenie pri vybavovaní svojich záležitostí na úradoch, aby si ušetrili čas. Tým, že sa celý proces jednoduchší a zprehľadní docháda k demokratizácii a odbúraniu korupcie. Všetci dobre poznáme aktivity verejnoprávnej televízie, ktorá zrušila priame prenosy z parlamentu, lebo to bolo finančne pre túto inštitúciu neúnosné. Priznajme si, koľkí z nás nemali chuť sledovať ani záznam v nočných hodinách. Dá sa však niečo podobné premietnuť aj do samosprávy? Ak občana zaujíma verejné rokovanie o veciach, ktoré sa ho priamo, alebo nepriamo týkajú, v jeho meste, obci, či mestskej časti, musí sa takéhoto rokovania zúčastniť. Moderné technológie však za minimálne náklady dokážu sprostredkovať postrihaný záznam z verejného rokovania, ktorý môže byť umiestnený buď na stránke mesta, alebo archivovaný na CD, či DVD nosiči, ktorý bude verejne prístupný. Ak ma zaujíma, ktorý poslanec ako hlasoval, či aké mal výhrady k prednesenej téme, tak si tento záznam pozriem. No a v prípade že aj ja, občan, cítim potrebu na niečo reagovať, alebo využiť možnosť interpelácie, opäť sa ponúka možnosť prostredníctvom stránky. Na akúsi odkazovú tabuľu môžem napísať s čím nie som spokojný a adresovať to konkrétnemu poslancovi, ktorý by podľa dopredu odsúhlaseného kľúča musel urobiť isté opatrenia. To by bol reálny krok k tomu aby sa na živote a chode mesta, obce, či mestskej časti prostredníctvom samosprávy podieľali aj samotní občania.

Tri piliere regionálneho e-governmentu

Po štyroch rokoch pokračujú samosprávy vo svojom druhom volebnom období. V niektorých prípadoch je primátorom mesta mladý človek, ktorý vie čo je momentálne médium číslo jeden. I keď časom by sa z oblasti internetu mal e-government preniesť aj do mobilnej komunikácie. Dnes je doba, keď samosprávy musia chytiť správny smer a k tomu musia vedieť čo chcú dosiahnuť. Veľké mestá sú za vodou, horšie to majú tie menšie. Stratégia informatizácie je postavená na troch pilieroch, ktoré musí spoločnosť splniť: *Infraštruktúra: využitie existujúcej informačno-komunikačnej infraštruktúry, spoločné obstarávanie hardvéru a konektivity, zriadiť verejné prístupové body v školách Infoveku, ktoré sú rozmiestnené celoplošne a majú kvalitné pripojenie, podporiť a využiť internetové kaviarne, knižnice…*Ľudia: školenia na tvorbu a obsluhu obsahu, využiť školený a odborný personál na školách Infoveku, súčasné školenia štátnej správy a samosprávy spolu s učiteľmi zo škôl Infoveku, začať s digitálnou osvetou.*Digitálny obsah: štátna správa a samosprávy vytvárajú a aktualizujú databázy. Musí sa uskutočniť štandardizácia informácií a služieb v Štátnej správe a Samosprávach, zatraktívniť obsah. Súkromný sektor a občania budú tiež tvorcami obsahu. Je nutné využiť to najlepšie, čo technologický trh ponúka. Rovnako treba podporiť už bežiace pilotné projekty a modulovo integrovať jednotlivé portály do architektúry a prepojiť jednotlivé databázy. Podľa požiadaviek užívateľov vzniknú „na mieru šité“ e-government portály, pričom sa má maximálne využiť potenciál slovenského súkromného sektora. Požiadavka je aj vytvoriť mechanizmy na tvorbu konkurenčného prostredia e-governmentu.

Prvé dotované počítače

Lučenec je 25. najväčším mestom Slovenska s 30 000 obyvateľmi. Napriek tomu nebolo možné odprezentovať projekt IT demokracie len kvôli tomu, že na celom úrade nebol jediný multimediálny počítač. To bol prvotný impulz pre myšlienku, pomôcť mestám získať veľmi lacné osobné počítače, ktoré im umožnia zlepšiť komunikáciu s občanmi elektronickou cestou. Autori projektu vytvorili systém, ktorý umožní mestám kúpiť si špičkový nový počítač s monitorom už za približne 12-tisíc korún vrátane DPH pri štandartnej záruke 24 mesiacov. Takáto výhodná cena bola dosiahnutá rokovaniami s najväčšími dodávateľmi počítačov a priamou dotáciou každého počítača vo výške 5-tisíc korún. Prvých 100-tisíc korún na dotované počítače sa uhradí z rozpočtu projektu Mesto.sk, ktorý získal prostriedky z grantov Európskej únie. Ďalšie peniaze chcú autori projektu získať zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

„Od mestských úradov občania už dnes očakávajú, že budú odpovedať na ich e-mailové otázky a v budúcnosti budú musieť pracovať s plne elektronickými dokumentmi,“ hovorí Miroslav Drobný, riaditeľ projektu Mesto.sk. „Najmä pre menšie mestá je však zatiaľ luxusom aj obyčajné písanie textov vo Worde - často majú na celom úrade len dva-tri počítače, jeden z nich možno napojený na internet cez telefónnu linku,“ uvádza M. Drobný. V prvej fáze dostanú dotované počítače 2 VÚC, 4 mestské časti a 14 miest.

Podpora do konca roku 2003

* infraštruktúra (počítače, konektivita) 10% slovenských samospráv, a to formou vlastného výberu dodávateľa a dodávka počítača prostredníctvom Občianskeho združenia e-Slovensko s dotovanými cenami.

* školenia personálu 30% samospráv, a to bezplatne

* digitálny obsah pre 100% samospráv prostredníctvom projektov www.mesto.sk formou bezplatného využívania technológií. (rak)