Vízovú povinnosť voči občanom týchto dvoch krajín zavádza Budapešť až od 1. novembra tohto roku. „Zo Srbskom už sme podpísali dohodu, že budú občania tejto krajiny dostávať víza zadarmo, s Ukrajinou o podobnej dohode rokujeme, a dúfam, že ju uzavrieme čo najskôr,“ tvrdí hovorca maďarského ministerstva zahraničia András Tóth.
Európskou úniou požadované zavedenie vízovej povinnosti vzbudilo u maďarských menšín v niektorých susedných krajinách obavy, že im bude zabránený styk s materskou krajinou, ktorý je pre nich zásadný z kultúrneho a často aj ekonomického hľadiska. Práve pre menšiny panujú vnútropolitické nezhody aj v samotnom Maďarsku. Národniarska opozícia vláde vyčíta, že na hrozbu izolácie maďarských menšín dostatočne nereaguje a lokajsky nasleduje predstavy Bruselu.
Strach z dosahov schengenského hraničného systému bol jedným z dôvodov vzniku krajanského zákona (jeho pôvodná predstava mala obsahovať aj opatrenia na uľahčenie prekračovania hranice pre etnických Maďarov) aj silnejúcej požiadavky na zavedenie dvojakého občianstva, čiže poskytovania maďarského občianstva pre etnických Maďarov v susedných krajinách. To dnes požadujú najmä predstavitelia maďarských menšín zo Srbska a Ukrajiny - tieto krajiny nemajú nádej stať sa v dohľadnom čase členom únie.
Vízovú povinnosť naopak Maďarsko nemuselo zaviesť voči občanom Rumunska, kde žije vôbec najväčšia maďarská menšina. Rumunsko by sa mohlo stať členom EÚ už v roku 2007 a má s úniou zavedený bezvízový styk.
Slovensko zaviedlo víza pre občanov Ruska od roku 2001 a Ukrajiny už v roku 2000. Moskva a Kyjev odpovedali rovnakou mincou. Uzatvorenie dohody o bezplatných vízach napríklad pre občanov Ukrajiny podľa poľského a maďarského vzoru považuje slovenské ministerstvo zahraničných vecí v blízkom čase za nepravdepodobné.
