Odstraňovanie hraničných zátarás na poľsko-bieloruskej hranici v roku 2000. Podľa mnohých občanov východnej Európy sa zátarasy na hranice opäť vracajú, tentoraz vo forme víz. FOTO - ČTK/AP
Od 1. októbra Poľsko ako posledná krajina Visegrádskej štvorky zaviedla víza pre občanov Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Zavedenie víz pre občanov krajín bývalého Sovietskeho zväzu je jednou z požiadaviek Európskej únie. Väčšia časť poľskej východnej hranice, dlhej 1155 km, sa od 1. mája 2004 stane zároveň východnou hranicou únie.
Poľsko zavedenie víz odkladalo tak dlho, ako to len šlo. Robili to vzhľadom na záujem o dobré vzťahy s východnými susedmi a do úvahy pri tom brali aj početnú poľskú menšinu.
Rusko a Bielorusko odpovedalo na postup Varšavy recipročným zavedením víz pre Poliakov. Vízum pre jednu cestu na obe strany stojí 10, pre dve 16 a vízum pre opakované cesty 50 eur.
Iné pravidlá platia pre Ukrajincov a obyvateľov kaliningradskej oblasti, ktorí môžu získať vízum do Poľska zadarmo. Varšava sa rozhodla takýmto postupom akoby odmeniť Kyjev za to, že nezaviedol recipročne vízovú povinnosť pre Poliakov. Tí tak môžu navštevovať Ukrajinu tak ako doteraz, iba s platným pasom.
„Od polnoci takmer zanikla premávka na poľsko-ruských hraničných priechodoch,“ zneli včera hlásenia poľských colníkov. Pred tým prešlo do desiatej hodiny ráno cez 210 kilometrov dlhý úsek hranice približne 3-tisíc osôb, ktorí čakali aj niekoľko hodín v dlhých radoch. V stredu ich bolo iba 237. „Nikdy v minulosti sme tu taký malý pohyb nemali,“ hovorí hovorca severovýchodného oddelenia pohraničiarov Franciszek Jaroński.
Zavedenie víz bude mať zo začiatku určite negatívny dosah na prihraničný obchod, ktorý je na východe Poľska, trpiacom veľkou nezamestnanosťou, často hlavným zdrojom príjmov. Pre niektorých poľských podnikateľov je to naopak dobrá správa. Zmizne konkurencia lacných cigariet a liehovín. Trhovci v Białymstoku sú tiež pokojní. „Za posledné dni sme mali taký veľký obrat, že pár týždňov, než sa ľudia prispôsobia, určite vydržíme,“ hovorí jeden z nich.
Autor: TOMASZ GRABIŃSKI, Vroclav pre SME
