
Vláda Leszka Millera čelí vážnym hospodárskym problémom, do ktorých sa krajina pomaly ponára. Poľsko je jedinou kandidátskou krajinou, kde deficit štátneho rozpočtu rastie. FOTO - TASR/EPA
Príčinu obáv trhov a poľskej centrálnej banky vyvolal návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. V ňom sa počíta s deficitom 5,3 percenta hrubého domáceho produktu, ktorý posunie verejný dlh na úroveň 55 percent HDP. Po prekročení tejto hranice by musela vláda na ďalší rok pripraviť vyrovnaný rozpočet. To by znamenalo hlboké výdavkové škrty a hrozbu destabilizácie ekonomiky, sociálnej sféry a vlnu protestov a štrajkov.
Poľsko je jediná z kandidátskych krajín, kde deficit štátneho rozpočtu rastie. „Keďže sa zaviazalo do roka 2006 dosiahnuť nulový schodok a posledné dva roky prakticky neprebiehajú žiadne reformy, väčšina opatrení musí prísť v roku 2005 nástupom novej vlády,“ povedal Ján Tóth, analytik ING Bank. Reštrikcie môžu byť podľa Tótha bolestným uťahovaním opaskov, ktoré nemusia Poliaci zvládnuť.
Člen vedenia centrálnej banky Boguslaw Grabowski upozorňuje na riziko veľkého zadlžovania sa Poľska. Grabowski v posledných dňoch ostro kritizoval situáciu v poľskej ekonomike a kroky vlády.
Obavy centrálnej banky pozorujú aj zahraniční investori. Ich reakciou je sťahovanie svojich peňazí z poľského trhu. Ako dramatickú situáciu nevníma minister hospodárstva Jerzy Hausner. Označil ju za neopodstatnenú psychózu a poukázal na vzmáhajúci sa ekonomický rast, nízku infláciu a nedávny pokles nezamestnanosti.
V pondelok sa zlotý dostal na historické minimum - 4,56 za euro. Poľská mena za týždeň stratila na svojej hodnote 3,6 percenta oproti euru a 2,1 percenta k doláru. Každý deň sa pritom prepadá na nové minimá. Pokles kurzu zlotého urýchlili aj vyjadrenia vedenia Poľskej národnej banky, ktoré varovali pred finančnou a sociálnou krízou v dôsledku zlej rozpočtovej politiky.
Keďže regionálne finančné trhy sú dosť integrované, vývoj na poľských trhoch by mohol teoreticky ohroziť aj slovenskú korunu. „Svetoví investori obyčajne vnímajú trhy strednej a východnej Európy ako celok. Hneď ako sa objaví napríklad problém na politickej scéne niektorej z krajín, môže to primárne ovplyvniť devízové trhy v strednej Európe,“ hovorí analytik VÚB Zlacký. Investori by podľa neho reagovali sťahovaním krátkodobých portfóliových investícií.
TEREZA COPLÁKOVÁ, čtk