V tejto oblasti za posledných päť rokov nedochádza kvýraznejším zmenám. Prevažujúca je stále neznalosť jazykov, ktorá sa dotýka dvoch tretín dospelého obyvateľstva. „Vysvetlenie toho, že podiel ľudí s jazykovými schopnosťami za posledné roky nenarastá (napriek tomu, že stúpa podiel absolventov škôl s povinnou výučbou aspoň jedného svetového jazyka), možno hľadať pravdepodobne v prílišnej sebakritickosti respondentov,“ hovorí Marián Velšic z Inštitútu pre verejné otázky. „Spoločenský tlak (škola, zamestnanie…) na ovládanie cudzieho jazyka je mnohokrát taký veľký, že človek radšej svoje jazykové znalosti verejne hodnotí kritickejšie ako v skutočnosti sú. Zo sociálno-demografického hľadiska sa do tohto typu gramotnosti výraznejšie premieta najmä vek, vzdelanie a ekonomická aktivita človeka - jazykovo lepšie vybavená je teda mladšia časť populácie, ľudia s vyšším vzdelaním a ľudia vykonávajúci náročnejšie duševné povolania (vedci, učitelia, lekári, právnici…) manažéri a podnikatelia.“