Všetko nasvedčuje tomu, že Spojené štáty už držia prst na spúšti. Aby sa USA a ich spojencom podarilo Usamá bin Ladína v jeho afganskom úkryte zamerať presne, potrebujú mať na svojej strane aj Pakistan. Teda štát, ktorý nemá k islamskému fundamentalizmu ďaleko.

Zdá sa, že pakistanskí najvyšší predstavitelia zatiaľ sedia na dvoch stoličkách. Prezident Parvíz Mušaráf síce ministrovi zahraničných vecí USA Colinovi Powellovi prisľúbil pomoc v boji proti terorizmu, jeho predstava sa však s americkou zrejme presne zhodovať nebude. Pakistan má totiž dobré vzťahy s vládou Talibanu a tvrdí, že riešením situácie nie je izolácia, ale zapojenie Afganistanu do svetového diania.

K americkým požiadavkám pristupuje systémom „áno, ale…“. Namiesto zatvorenia hranice s Afganistanom, ako žiadali USA, len sprísnil kontroly.

Ochota po istú hranicu

Úprimnému odhodlaniu moslimského Pakistanu vydať teroristov sa však dá veriť. Spojeným štátom už v minulosti vydal Ramziho Jusufa, ktorý bol obvinený z účasti na útoku na budovu WTC v roku 1993.

Tentokrát však USA žiadajú omnoho viac než vydanie jedného muža.

Schyľuje sa k silnému útoku na bin Ladínove základne v susednom Afganistane. Washington žiada aj povolenie na prelety nad pakistanským územím, potreboval by letiská a zázemie na svoje operácie. Trvá na zastavení logistických dodávok pre Taliban, najmä pohonných hmôt. „Musíme teroristov vykoreniť,“ povedal Powell potom, ako Mušaráfovi svoje požiadavky oznámil.

Keď v roku 1998 zaútočili Američania raketami na bin Ladína, ulice Islamabádu sa zaplnili fanatickým davom, ktorý skandoval protiamerické heslá. V Pakistane je okrem iného veľmi veľa afganských utečencov – po americkom útoku by sa ich počet mohol dramaticky zvýšiť.

Útoky na Američanov tu nie sú výnimočné. V roku 1999 zasiahli rakety neznámych útočníkov informačné centrum USA v hlavnom meste. Ešte v roku 1979 zahynuli pri napadnutí amerického veľvyslanectva dvaja americkí vojaci.

Jadrové zbrane

Vzťah Afganistan – Pakistan je ako na hojdačke. Pakistan bol počas sovietskej invázie základňou vysokých dôstojníkov CIA, ktorí podporovali a koordinovali boj afganských mudžáhidov proti invázii. Spolupráca tajných služieb oboch štátov bola v tom čase veľmi dobrá.

Keď Pakistan v roku 1998 úspešne uskutočnil testy atómových zbraní, len dva týždne po znepriatelenej Indii, v USA sa nahnevali a prišli ekonomické sankcie.

Generál Parvíz Mušaráf sa o rok nato dostal k moci – učebnicovým vojenským prevratom. Režim v tomto veľmi chudobnom štáte je klasickou vojenskou diktatúrou. Vo výročnej správe amerického ministerstva zahraničných vecí o terorizme sa uvádza, že Taliban dostáva od Pakistanu materiál, palivo, peniaze a vojenských poradcov. V Pakistane sú aj náboženské školy, ktoré slúžili ako tréningové centrá pre teroristov, uvádza správa.

V tejto výnimočnej situácii sú Spojené štáty za spoluprácu ochotné nad Pakistanom prižmúriť oči. Dokonca ponúkajú uvoľnenie sankcií, ktoré uvalili po jadrových pokusoch – teda zákaz predaja zbraní a licencií na ne a finančné sankcie.