BRATISLAVA – Ľudia, ktorí prežili samotný náraz lietadiel do budov World Trade Centra i výbuch paliva, ale nachádzali sa v podlažiach nad miestom výbuchu, nemali podľa našich odborníkov veľkú šancu na záchranu.
„Predpisy o požiarnej bezpečnosti počítajú s rôznymi situáciami, ale náraz veľkého Boeingu medzi ne nepatrí,“ hovorí o situácii v newyorských mrakodrapoch jeden z architektov novej budovy NBS Martin Kusý. Na otázku, či podľa neho bolo možné dostať z budov aj ľudí v poschodiach nad miestom požiaru, odpovedal: „Myslím, že sa to nedá.“
Ľudia z horných podlaží boli podľa Kusého skutočnými nešťastníkmi, lebo náraz musel zdemolovať i únikové schodiská. O majstrovstve staviteľov podľa neho svedčí odolnosť mrakodrapov proti zaťaženiu, ktoré nemohli prežiť. „Chcem upozorniť, že od okamihu nárazu trvalo hodinu a desať minút, kým budova spadla. Povedal by som, že protipožiarne opatrenia boli vynikajúce. Ľudia pod nárazmi mali veľmi veľkú šancu na prežitie.“
„Základné prostriedky na evakuáciu sa musia robiť v samotnej budove,“ hovorí Jozef Prosňák z Úradu požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR. „Samozrejme, existujú i náhradné únikové možnosti – na strechách budov, kde sú heliporty, môže pristáť vrtuľník, alebo existujú podvesné evakuačné klietky.“
Možnosti evakuácie týmito prostriedkami sú obmedzené. Rukávy, ktorými sa dá spustiť priamo z okien, dosahujú bežne do výšky 50 až 60 metrov, mrakodrapy však mali 417 a 415 metrov. Bežné požiarnické rebríky dosiahnu asi po ôsme podlažie.
„Pri bežnom požiari by nemal byť problém evakuáciu zvládnuť,“ tvrdí Prosňák. „Budova sa delí na požiarne úseky a projektuje sa tak, aby stanovený čas požiarny úsek udržal požiar v ohraničenom priestore. Za ten čas sa musí dať časť budovy nad požiarom i pod ním evakuovať.“
Proti nárazu lietadla obytné budovy dimenzované nie sú. „Tak sa napríklad robia všetky opatrenia pri jadrových elektrárňach,“ hovorí Prosňák. „Reaktorová sála je odolná aj proti pádu lietadla.“
„Je predpoklad, že by mrakodrapy mali mať výťahy, ktoré sú odolné,“ myslí si Prosňák. Fungovať mohli, samozrejme, len v nezasiahnutej časti budovy. Každé poschodie „dvojičiek“ malo využiteľnú plochu približne jeden aker (0,405 hektára) a v každej budove bolo 104 výťahov.
Výťahmi sa ale budova nevypratáva. „Uniká sa na vlastných nohách. Keď vypukne požiar, napríklad v našej budove, výťah zíde s pasažiermi do základnej stanice na náhradný zdroj, otvára sa a končí prevádzku,“ vysvetľuje Kusý.
„Predpokladám, že v našej budove by situácia bola o trošku lepšia,“ myslí si o prípadnom náraze lietadla do NBS jej architekt. Banka má železobetónovú konštrukciu, „dvojičky“ mali oceľovú, kde sa podľa neho ťažšie dosahujú také protipožiarne vlastnosti ako v železobetóne.
Únikovými trasami v budove NBS sú dve schodiská, chránené podľa predpisov. „Sú to veľmi zložité výpočty. Ide napríklad o ochranu výstuže, hrúbku betónu – takú, aby konštrukcia čo najdlhšie odolávala vysokým teplotám. V budove sa minimálne používajú horľavé materiály, a keď, tak sa chránia protipožiarnymi nátermi, nástrekmi alebo obkladmi. Je tam toho požehnane.“ Pripočítať treba elektronické a automatické ochrany.
Únikové schodisko vyvedie utekajúcich von z budovy. Jeho bezpečnosť je oproti ostatným konštrukciám zvýšená zdvojenými protipožiarnymi dverami a protipožiarnymi predsieňami, odvetráva sa automatickými dymovými klapkami na streche. Keď sa človek dostane na schodisko, v ceste nadol mu už nič nestojí.
Bežné schodiská i výťahové šachty slúžia pri požiari ako komíny, požiarna ochrana vyšších budov je vždy problematická. Z podobných dôvodov napríklad kedysi nepodpísal požiarnik kolaudáciu výškovej budovy Stavebnej fakulty TU v Bratislave. Paradoxne v tejto budove požiarnici robili preteky v behu po schodoch (kde chýbali protipožiarne dvere).
(fw)
