Tony Catapano
Požiarnici z auta číslo 202 patria do Brooklynského obvodu. Medzi sebou sa dôverne oslovujú „braček“ a neustále si zo seba uťahujú. Tak, ako to vedia len tvrdí chlapi. V utorok siedmi z nich zmizli v pekle, ktoré po atentátoch vypuklo v budovách Svetového obchodného centra. Príbeh partie požiarnikov, synov New Yorku, priniesol denník The Washington Post. Tony Catapano bol medzi nimi pamätníkom. Naučil ich robiť tie najlepšie mäsové taštičky. Naučil ich vycítiť oheň za stenou, za ktorou by ho nikto nečakal. Penzia na dohľad, sivá hlava. Zostal, a mladí chlapci chýbajú. Ich mená, to je New York – Tommy Kennedy, Terry McShane, Patrick Byrd, Joe Maffeo, Brian Cannizzaro, Salvatore Calabro a Joe Gullicksen. „To, že sú nezvestní, neznamená nič iné ako to, že sú nezvestní,“ zostáva Catapano pokojný. Mená jeho kamarátov – chlapíkov s talianskym a írskym pôvodom, ktorí zdedili svoje povolanie po otcoch – symbolizujú, čo stratil New York. Svojich „bračekov“. Ulica Wall Street, kde nasadili požiarnici životy, bola príliš fajnovým miestom na to, aby ju poznali. Nechodili do tamojších exkluzívnych obchodov, nedržali si portfóliá v renomovaných finančných spoločnostiach. Mali svoj softbalový klub Red Hook Raiders a podnik, kde si chodili vyfajčiť cigary Macanudos. To bol ich svet, to boli ich radosti. Tony Catapano po štyroch desaťročiach služby zarobí ročne 55-tisíc dolárov. Čo je to na Wall Street? Jedna sekunda – rozhodnutie burzového makléra. Pred rokmi sa však rozhodol, že aj s manželkou Marie oslávia výročie svadby v luxusnej reštaurácii Windows on the World na 106. poschodí WTC. „Bolo to drahé,“ spomína, „ale výhľad bol krásny. Občas si niečo také potrebujete dopriať.“ Keď sa Catapano do WTC vrátil, cez hustý dym nedovidel na vlastné ruky. Bolo to v utorok, jeho brigáda prišla v druhej vlne. Jeden požiarnik zahynul, keď naňho z budovy dopadol horiaci zúfalec. Kňaz, ktorý požiarnikov sprevádzal, zomrel, keď mu šiel dať posledné pomazanie. Zabil ho úlomok z horiacej budovy. Okolo poludnia sa už nedalo v dyme nič vidieť. Lekári museli Catapanovi vypláchnuť oči. Keď sa vrátil na brooklynskú základňu, niektorí chlapci už chýbali. Zostal len pach dymu nasiaknutý do odevu. Nedá sa vyprať. Odvtedy Catapano chodí k ruinám a dúfa, že sa jeho chlapci kdesi nájdu. Nevšíma si ľudí, ktorí nosia na miesto tragédie kvety a potraviny. So štvordňovým strniskom a s červenými, vyštípanými očami hľadá svojich. „Títo ľudia, to sú zvláštni ľudia. Ale Tony nie je ich ‘braček‘, on je skôr už ich otec,“ hovorí manželka. Ich syn sa rozhodol – chce sa stať požiarnikom. (mch)
