BRATISLAVA – Štát chce na obce previesť ďalší majetok, domnieva sa však, že obecné peniaze nie sú dostatočne kontrolované. Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo návrh zákona, ktorým sa hospodárenie obcí má sprehľadniť.
Dnes má mať každá obec tzv. hlavného kontrolóra. „Zákon však už nehovorí o povinnosti túto funkciu obsadiť a efektívne kontrolu vykonávať,“ tvrdí ministerstvo. Mnoho obcí vraj kontrolóra nemá. Vládny splnomocnenec Viktor Nižňanský pred časom vyslovil domnienku, že ide až o 90 percent obcí, predseda Najvyššieho kontrolného úradu Jozef Stahl si je tým dokonca istý. Ministerstvo navrhuje, aby obce funkciu kontrolóra povinne obsadzovali.
Oficiálne údaje, koľko obcí hlavného kontrolóra má, neexistujú. Šéf Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora odmieta, že by ich bolo len 10 percent. „V mnohých obciach majú kontrolóra na úväzok. Jeden kontrolór robí päť, osem obcí.“ Nevylúčil však, že v nejednej obci sa kontrola nerobí.
Pavel Nechala z Transparency International Slovensko si dokonca myslí, že v niektorých obciach sa dosiaľ neuskutočnila žiadna kontrola, o auditoch, ktoré si obce rovnako majú dávať robiť, ani nehovoriac.
Ani kontrolór v obci však nie je zárukou, že obecné peniaze budú použité efektívne. Do funkcie ho totiž volí zastupiteľstvo a to mu aj určuje plat. Sýkora tvrdí, že tento mechanizmus sa osvedčil, Nechala to nepokladá za dobré riešenie. V mnohých obciach podľa neho totiž vládnu „feudálne“ pomery. „Čo starosta povie, to platí.“ O nezávislosti kontrolóra preto pochybuje, myslí si, že ani nemôže byť objektívny.
„Veľa záleží aj na charaktere,“ hovorí mestská kontrolórka, ktorá si želá zostať v anonymite. Ona ovplyvňovanie zo strany zastupiteľstva vraj „veľmi nepociťovala“, aj keď „boli prípady, keď sa tomu nedalo vyhnúť“. Keď aj nejaký nedostatok v hospodárení odhalila a navrhla opatrenia na jeho odstránenie, v niektorých prípadoch boli do dôsledku splnené, v iných „nie celkom“.
JOZEF ČAVOJEC
