Dlhy košickej záchrannej služby každým mesiacom narastajú. FOTO PRE SME - ROBERT SÁNDOR
ky však na rozdiel od nemocníc nemajú veľmi komu dlhovať. Neplatiť telefóny si nemôžu dovoliť a pohonné látky sa nakupujú v hotovosti. Ostáva iba neodvádzať peniaze do fondov, predlžovať splatnosť faktúr, prípadne siahnuť na výplaty zamestnancom.
„Posledné cenové opatrenie ministerstva financií upravilo výšku príjmov zo siedmich na osem korún na hlavu, ale tak je to iba polovica toho, čo potrebujeme. Ranou pre nás bolo aj zavedenie spoluúčasti pacienta na transporte. Nič sme tým nič nezískali, práve naopak,“ hovorí riaditeľ Záchrannej služby Košice MUDr. Ladislav Šimák.
„Zatiaľ čo mesačne vyberieme asi 30-tisíc korún, zdravotné poisťovne nám znížili limity na platby za prevozy o pol milióna. Náklady na to, aby sme poplatky mohli vyberať, sú minimálne dvojnásobné. Museli sme zakúpiť potrebné tlačivá, prijať pracovníčku na ich spracovanie. Okrem toho sa predĺžili čakacie lehoty na odvoz, takže vodiči toho v službe menej stihnú,“ hovorí riaditeľ. Košická záchranka sa podľa neho zadlžuje mesačne sumou dva milióny korún. Jej celkové dlhy sa vyšplhali už na takmer dvanásť miliónov.
„Dlhujeme najmä Sociálnej poisťovni a veľmi na to dopláca aj náš vozový park. Dva roky sme nekúpili žiadne vozidlo. Samostatná košická a bratislavská záchranka sú momentálne v najhoršej situácii,“ vysvetľuje Šimák.
Bilanciu môžu ešte zhoršiť niektoré udalosti. Napríklad pred niekoľkými dňami letel vrtuľník košickej záchrannej služby k dopravnej nehode, pri ktorej sa zranil cudzinec. Ten však zraneniam na mieste podľahol a nenašli sa u neho doklady o špeciálnom poistení pre pobyt na Slovensku. Keďže urgentnú zdravotnú starostlivosť je naša krajina na základe podpísaných dohôd povinná nemeckému občanovi poskytnúť zdarma, nemožno náklady spojené so vzlietnutím vrtuľníka, ktoré predstavujú 45-tisíc korún, fakturovať jeho zdravotnej poisťovni.
„Zdravotná záchranná služba potrebuje systémovú zmenu. Teraz to funguje tak, že záchranka, ktorej hlavné náklady idú na pohotovosť, je platená iba za zrealizované výkony. Ako keby hasičov zaplatili iba vtedy, keď horí,“ hovorí Šimák.
Minister navrhuje, aby financovanie záchranky pozostávalo dvoch zložiek. Okrem platby za výkony by mali dostávať aj fixný balík. „Takýto model financovania sme pred časom navrhovali ministerstvu. Aj keď tento zákon nebol v legislatívnom pláne, je snaha prijať ho v balíku zdravotníckych zákonov ešte do konca roka. Jeho schválenie by znamenalo vytvorenie stabilného prostredia pre slovenské záchranné služby. Mali by sme sa priblížiť Európskej únii. K zranenému cudzincovi v Košickom kraji nepríde sanitka z Londýna ani zo Štokholmu, ale z najbližšieho okresného mesta.“
JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ
