Kapitánka ruskej basketbalovej reprezentácie Jelena Baranovová (vpravo) s trofejou pre majstra Európy. Rusko vyhralo vo finále nad Českom 59:56. FOTO - TASR/AP
Na 29. majstrovstvách Európy stáli na stupni víťazov tímy, v ktorých dôveru povýšili na systém. Slovenský basketbal prežíva generačnú výmenuTréner slovenských basketbalistiek Peter Kováčik pred 29. majstrovstvami Európy v Grécku zariskoval. Tesne pred odletom na šampionát na tlačovke vyhlásil: „Zaujímajú ma iba medaily. Prinajhoršom semifinálová účasť s postupom na olympiádu (táto alternatíva prichádzala do úvahy, keby skončili Grékyne v prvej štvorke - pozn. red.).“ Pre veľkú vec nadchol hráčky, nakoľko presvedčil verejnosť, ťažko odhadnúť. Družstvo, ktoré sa rodilo komplikovane, v bolestiach zranení, prijalo koučovo odvážne tvrdenie.
Basketbalistky ochotné sa obetovať vytvorili bojovný kolektív. Kováčik priznal, že burcovanie medailovej túžby bolo strategickou zbraňou. Slovenky vo svojom prvom vystúpení v základnej skupine v Amaliade senzačne zdolali Rusky 80:72. História zaznamená výsledok ako najväčšiu senzáciu turnaja. Podľa tradície síce známe Slovensko s viac či menej neznámymi tvárami (až na dve-tri výnimky) zdolalo budúce majsterky kontinentu. Naše postúpili do štvrťfinále z druhej priečky.
Ani odvážny nemusí mať šťastie
Krutý štvrťfinálový k.o. zápas posúval tentoraz nielen do boja o medaily, ale tiež o účasť na Hry XXVIII. olympiády 2004 v Aténach. Zdolané tímy de facto potom súťažili o česť. Z tohto pohľadu bolo absolútne jedno, či družstvo skončí v základnej skupine prvé, alebo štvrté. Kľúčový súboj pravdy v boji o prvú štvorku zvládne iba družstvo, ktoré má silný káder, viacročné skúsenosti (i z prehier) a absolútnu vieru vo vlastné sily. Slovensko to rozhodne nebolo.
Vo štvrťfinále sme prehrali s konsolidovaným tímom skúsených Poliek, majsteriek Európy 1999. Slovenský tréner sa v prognózach sekol. Šťastie niekedy nežičí ani najodvážnejšiemu.
Aténske brehy boli ďaleko
Kováčik vyslovil spomínanú vetu z bratislavskej tlačovej besedy jedným dychom s dôvetkom: „Teraz nie je čas na kritiku, ten príde, až keď na šampionáte neuspejeme.“ Zrazu sme pri bode, keď si človek povie - teraz buď múdry. V podstate niet čo kritizovať. Hráčky a tréner uvarili z vody solídne siedme miesto. Isteže, mohli azda o priečku, nanajvýš dve poskočiť. Aténske olympijské brehy boli však veľmi ďaleko od plavebnej sily slovenskej basketbalovej lode. Pri hľadaní príčin poslúži pohľad k susedom, český basketbal kráča premyslene a systematicky stúpa v európskom rebríčku.
Dvanásť hráčok, deväť klubov
Aktuálny stav Sloveniek pred majstrovstvami Európy bol smutne paradoxný. V kolónke klub malo najväčšie zastúpenie - bez príslušnosti. Barényiová, Hiráková a Nagyová si hľadajú angažmán. Po jednej hráčke mali Slovan Bratislava (Mračnová), UMB Banská Bystrica (Belanská), USK Praha (Borovičková), MBK SCP Ružomberok (Lásková), Zalaegerszeg (Lichnerová), Basket Calais (Luptáková), Šopron (Růžičková). K Žirkovej pribudla do Brna Kováčová. Dvanásť hráčok, deväť klubov. A to rátame s mohutnou dávkou irónie aj ten bez príslušnosti.
Slovenský ženský basketbal prežíva generačnú výmenu. To problém nie je, skôr radosť. Talenty nám zatiaľ vyrastajú. Najmladšou hráčkou šampionátu bola Růžičková. Cestu do dospelej reprezentácie si pomaly pýta jej rovesníčka Gatialová, do kategórie dvadsaťročných patria veľmi nádejná Michulková a Vyňuchalová, pre zranenie odišla už z Grécka 21-ročná opora Číkošová, Mračnová a Lásková majú dvadsaťtri.
Po Aténach sa olympiády nekončia
Problémom našich klubov sú financie, nejestvujúci systém, nedostatok trpezlivosti a dôvery. Strieborný tréner Česka Jan Bobrovský, zároveň klubový tréner euroligového Gambrinusu Brno, kde hráva väčšina súčasných reprezentantiek, si nevedel vynachváliť práve tieto nevyhnutné predpoklady pre koncepčnú prácu. Prežil veľa neúspechov bez ujmy, urážok a posmeškov, aby v Grécku takmer získal zlato. Kováčik má dosť nápadov. Napríklad: kým vznikne skutočné centrum ženského basketbalu (hoci už mohlo a malo, nebyť vzťahovej krízy v našom športe) organizovať spoločné kempy s Poľkami a Maďarkami.
Olympiáda nebude iba o necelý rok v Aténach, bude aj o ďalšie štyri v Pekingu, potom zasa inde. Siedme miesto z Grécka môže byť odrazom. S Kováčikom alebo bez neho.
Autor: Patras
