Vladimir Putin krátko po prejave na svetovej konferencii o klimatických zmenách v Moskve. FOTO - REUTERS
MOSKVA - Politika a veda sa prelínajú na konferencii o klimatických zmenách na planéte, ktorá sa včera začala v Moskve. Najdiskutovanejšou z politických tém sa stal postoj Kremľa k medzinárodnej dohode o škodlivých emisiách, zvanej Kjótsky protokol. Európska únia aj OSN na ruského prezidenta Vladimira Putina naliehali, aby na konferencii sľúbil, že Rusko Kjótsky protokol, zvaný aj „medzinárodný obchod so vzduchom“, ratifikuje. Napriek očakávaniam sa však Putin, ktorý fórum inicioval, počas otváracej reči o Kjótskom protokole nezmienil. Vyhlásil len, že sa o ňom bude rozhodovať v súlade s národnými záujmami.
Na záver prejavu prezident Vladimir Putin vzbudil pozornosť svojskou poznámkou. „Rusko je severná krajina. Neprekážalo by nám oteplenie o dva-tri stupne. Možno to bude aj lepšie,“ povedal.
Putinova poznámka vzbudila začudovanie - pri pokračujúcom otepľovaní by sa podľa kanadského ministra životného prostredia mohla stať veľká časť Ruska pre roztápanie sa arktického ľadu neobývateľnou.
Kjótsky protokol vyzýva krajiny, aby do roku 2012 znížili exhaláciu škodlivých emisií na úroveň roku 1990. Ak niektorý zo štátov túto úroveň prekročí, môže byť prinútený k zníženiu priemyselnej výroby. Ruské emisie sú teraz podstatne nižšie než v roku 1990. Podľa Putina vypúšťanie skleníkových plynov v jeho krajine odvtedy kleslo o 32 percent. O toto zníženie sa však pričinil skôr posovietsky hospodársky pokles než aktívna environmentálna politika Kremľa.
Aby dokument vstúpil do platnosti, musí ho ratifikovať aspoň 55 krajín vrátane toľkých štátov, aby ich podiel na emisiách bol najmenej 55 percent. Preto je ratifikácia veľkého Ruska pre fungovanie protokolu nevyhnutná. Rozhodnutie na Rusku ostalo potom, čo Spojené štáty, ktoré sú najväčším znečisťovateľom na svete, protokol nepodporili. Rusko Kjótsky protokol zrejme neschváli, až kým nedostane pevné záruky o ekonomickej výhodnosti. Otepľovanie planéty zhoršuje klimatické podmienky - prináša suchá a záplavy, rozpúšťanie ľadovcov a stúpanie hladiny morí. Časť svetovej vedeckej komunity sa domnieva, že za otepľovanie planéty môžu práve skleníkové plyny. Niektoré skupiny však tvrdia, že ide o prirodzený vývoj planéty a klimatické zmeny sa nemajú využívať na udeľovanie právomoci štátom a nadnárodným inštitúciám zasahovať do súkromného priemyselného sektora.
Limity exhalácií skleníkových plynov sa líšia podľa jednotlivých krajín - napríklad EÚ má do roku 2012 obmedziť emisie o osem percent v pomere k úrovni z roku 1990, Spojené štáty o sedem a Japonsko a Kanada o šesť percent. Do „osempercentnej“ skupiny patrí napríklad ČR, Slovensko, pobaltské republiky, Rumunsko a Švajčiarsko. Výnimky si s ohľadom na doterajšiu veľmi nízku produkciu vymohli Austrália, Nórsko a Island. Tie môžu v uvedenom období emisie zvýšiť.
(zo, čtk, reuters)
