siatimi rokmi pri výstavbe bielomorsko-baltského kanála. Bola to jedna z najkrvavejších stavieb prvej stalinskej päťročnice.
Pozostatky našli úplne náhodou miestni lovci, keď narazili na mnoho pravidelných jám za močiarom. Za sedemdesiat rokov, ktoré uplynuli od výstavby kanála spájajúceho prístav Povenec na Onežskom jazere s Bielomorskom na Bielom mori, sa hroby prepadli a jazvece si okolo nich vyhĺbili nory.
„Videl som množstvo masových hrobov. To, čo som videl tu, ma však zarazilo. V geometricky presne vykopaných hroboch boli uložené telá bez znakov násilnej smrti. Ľudia, ktorí v nich boli pochovaní, však museli byť úplne vychudnutí,“ hovorí historik Jurij Dmitrijev, ktorého organizácia Akadémia sociálno-právnej ochrany pátrala po obetiach politických represií v Karélii tri roky. Podľa Dmitrijeva je v masových hroboch pochovaných viac než 86-tisíc ľudí. Dôkladnejšie skúmanie však môže začať až v lete budúceho roka.
Údernícka stavba si vraj vyžiadala životy asi 300-tisíc ľudí. Pomocou krompáčov, kladív a lopát učitelia, hudobníci a vedci museli za veľmi krátky čas preraziť skalu, ktorá delila severnú a južnú časť kanála. Pracovali 18 hodín denne v 40-stupňovom mraze. Vedenie trestaneckých táborov starostlivo dbalo, aby bola úloha „strany a vlády“ splnená za každú cenu do jari. Na stavbe pracovalo naraz až 30-tisíc väzňov. Aby sa ušetril čas, nesmeli ani na noc chodiť do táborov. Prespávali na kameňoch, priamo na snehu. Zmrznutí, vyčerpaní a hladní ľudia vraj umierali po desiatkach. Mŕtvoly zmrznutých a zranených väzňov sa zvážali na východný breh kanála k miestu nazvanému Sanitárne mestečko. Telá potom zakopávali vo veľkých jamách v okolitých lesoch.
Na otvorenie kanála prišiel osobne aj Josif Stalin. Ocenil vtedy, že pri stavbe zahynul jediný človek, aj to len úplne náhodne. Sovietski spisovatelia vrátane Maxima Gorkého vydali o tejto stavbe oslavnú knihu.
Obyvatelia okolitých dedín na tragickú minulosť kanála spomínať nechcú. Vďaka nemu majú prácu, o ktorú je v tejto oblasti núdza. V poslednom čase tento kanál využíva stále menej lodí a odborníci majú o jej užitočnosti silné pochybnosti.
ALEXANDRA MALACHOVSKÁ, čtk, Moskva
