Inteligencia nie je v evolučnom boji zvýhodňujúci faktor. Keby to tak bolo, postarala by sa o to sama príroda. Živočíšna ríša aj ľudstvo však majú stále svojich Einsteinov aj intelektuálne menej zdatných jedincov. Ako informuje internetový server NewScientist, švajčiarsky evoluční biológovia výskumom octomiliek dokázali, že za inteligencie sa musí zaplatiť na inom poli - v prípade mušiek neschopnosťou obstáť v konkurencii pri zaobstarávaní potravy.
Frederic Mery a jeho kolegovia z univerzity vo Fribourgu najprv odchovali generáciu rýchlo sa učiacich octomiliek, a to tak, že im dali možnosť vybrať si pri kladení vajíčok medzi šťavou z pomaranča a ananásu. Jedna tekutina ale bola posypaná horkým chinínom. Keď dostali mušky na výber druhýkrát, tie rýchle sa učiace sa hneď prvýkrát vyhli šťave, v ktorej bol predtým chinín, aj keď tentoraz už boli obidva moky iba sladké.
Biológovia zozbierali vajíčka "múdrych" jedincov, z ktorých sa narodili opäť veľmi bystrí a dobre rozlišujúci potomkovia. Ostatné octomilky zo skupiny neselektovaných sa rozdielu medzi šťavami naučili až potretí raz, niektoré až na piaty raz. Priemerné octomilky tiež zabúdali rýchlejšie než ich geniálne kolegyne.
V ďalšej fáze výskumu mušky z oboch skupín žili v podmienkach, v ktorých bolo treba bojovať o veľmi skromné zdroje potravy, a ukázalo sa, že bystrí jedinci značne zaostávali za intelektuálne priemernými. Boli natoľko pomalí, že mnohí z nich zomreli od hladu.
Podľa Meryho predpokladu inteligentné octomilky spotrebovali viac energie na hustejšiu premávku neurónov, ale sila im potom chýbala v boji o potravu. "Mohlo by to nastoliť evolučnú otázku pre výskum, akou cenou platia za vyššiu inteligenciu jedinci i medzi primátmi,“ myslí si Mery.
Turisti v Turecku zberajú bavlnu - a sú nadšení
Turecký roľník Mustafa Oztürk prišiel na to, ako využiť módnu alternatívnu turistiku a prísť si pritom na slušné peniaze. Pod páliacim slnkom Stredomoria neďaleko Antalye necháva na svojich poliach zbierať zahraničných turistov bavlnu. Tí sú nadšení z nevšedného zážitku a Mustafa je spokojný so zárobkom.
Mustafa sa na turistiku vrhol pred štyrmi rokmi, keď mu väčšinu jeho polí zaplavila priehrada na rieke Manavgat. Štyridsať ročný roľník si za dva mesiace zarobí 20 miliárd tureckých lír (viac ako 400.000 Kč). Jeho políčka by mu inak vyniesli za rok sotva tretinu tejto sumy.
Turisti žiadajú niečo iné, než tradičné slnenie na plážach, naviac väčšina z nich nevie, ako sa bavlna zberá, vysvetľuje Mustafa. Deväťdesiatdeväť percent z nich je so zážitkom spokojných, aj napriek tvrdým podmienkam tejto práce, zdôrazňuje. Týždenne sa mu do práce hlási až 500 turistov.
Turisti, predovšetkým z Nemecka, Belgicka a Holandska, platia okolo tridsať eúr za hodinu práce na dvoch poliach, ktoré Mustafovi ostali. Najšikovnejší z nich dokážu vo dvojici pozbierať až 30 kilogramov bavlny, chváli sa Mustafa. Vážia si to, keď potom dostanú za odmenu fľašu miestneho vína alebo tričko na pamiatku.
