Slovenské basketbalistky po sobotňajšej prehre s Belgickom 80:86 na ME vyhrali vo včerajšom stretnutí o 7. miesto nad Srbskom a Čiernou Horou o jediný bod (68:67). Na snímke zo zápasu s Belgickom Renáta Hiráková (vľavo) sleduje únik Nele Deyaertovej. FOTO – TASR/AFP
nom polčase 26:37) nám azda prvý raz na podujatí žičilo šťastie.
Na záver predsa kúsok šťastia
Naše hráčky si ho naklonili vôľou a pevnými nervami v závere zápasu. Najskôr Lichnerová (43 sekúnd pred koncom) a osem sekúnd pred záverom Luptáková premenili všetky štyri trestné hody. Faulujúce súperky boli presvedčené, že sa im to nemôže stopercentne podariť.
„Vôbec som nebola nervózna. Dostala som sa do rozpoloženia, že som si neuvedomovala rozhodujúce lopty v mojich rukách,“ povedala 25-ročná Martina Luptáková (nar. 15. novembra 1977), ktorá v patraskej fáze bojov o umiestnenie bola opäť oporou so špičkovým prenikaním a dobrou streľbou.
Všetky hráčky mrzel boj „len“ o siedmu priečku. Realistická a skúsená kapitánka tímu Alena Kováčová po piatkovej vysokej prehre s Poľkami, ktorá rozhodla o našom vypadnutí z prípadného boja o olympijské letenky, otvorene hovorila v tom zmysle – ťažko môže skokan, ktorý vie zdolať 200 cm, zrazu prekonať dvestodvadsať. Popradčanka hovorila: „Piate miesto je taký náš strop. V športe je všetko možné, ale na medailové umiestnenie by sme potrebovali veľmi šťastnú zhodu okolností.“
Vypadnutie z bojov o Atény vnútorne bolelo. Práve Belgičanky sú súperkami, ktoré až na hviezdnu pivotku francúzskeho Valenciennes Wautersovú nemajú v porovnaní hráčky s hráčkou nad nami prevahu. Práve naopak. V základnej skupine v Amaliade sme ich rutinovane zdolali, hoci v závere Belgičanky mohutne doťahovali. Výsledok 80:86 bol skutočne nečakaný, jediný, s ktorým sme celkom iste nerátali (predchádzajúce prehry so Španielkami, Poľkami, a za situácie istého postupu i s Maďarkami, do tejto kategórie nepatria).
V prvom stretnutí skupiny o 5. – 8. miesto (v sobotu) Sloveniek s Belgičankami prišlo v 8. minúte z tribúny k absolútne nepostrehnuteľnému nedorozumeniu medzi našou oporou Zuzanou Žirkovou a trénerom Petrom Kováčikom (o situácii píšeme na 24. strane). Hráčka si rozhodne počínala skratovo, keď koučovi vytkla striedanie. Tréner možno nemusel pristúpiť k záležitosti až tak striktne principiálne, hoci bojnická rodáčka si určite dohovorenie zaslúžila. „V basketbale ide o sekundy. Tak ako rýchlo k rozporu prišlo, tak rýchlo sme si ho po zápase so Zuzanou vysvetlili,“ povedal Kováčik. Špekulovať nad tým, či by sme nad Belgičankami s dlhšie hrajúcou Žirkovou vyhrali (znovu nastúpila až v poslednej štvrtine), patrí to sféry nezmyselného „keby“.
Posun o jedno miesto
Slovenky skončili na šampionáte o priečku vyššie než pred dvoma rokmi v Le Mans. Nie je to zlý výsledok, hoci na pohľad pripomína zmienku o ani rybe, ani rakovi. Vo Francúzku hrala nepomerne silnejšia zostava s takými esami, akými boli Kuklová, Godályová, Kameníková, nastupovali i Hudecová a Škvareková.
Kováčik chcel však medailu. Vyzval na kritiku, ak sa to nepodarí. Bude na ňu čas s pokojnou hlavou, lebo družstvo zložené skôr z hráčok slovenskej ligy bez väčších skúseností, prenasledované zraneniami (do hry v Patrase nezasiahla Borovičková, v poslednom zápase si ľahko podvrtla členok Belanská, Láskovú odviezli do nemocnice so zlomeným nosom), siahlo na dno síl.
Tréner Kováčik po zápase potvrdil, že požiada vedenie basketbalovej federácie o uvoľnenie z postu reprezentačného trénera.
Autor: Patras
