Bush a Putin sa celý čas tvárili ako priatelia. Nezhody sa im však zakryť nepodarilo. FOTO - REUTERS
Za širokými úsmevmi a peknými rečami sa skrývajú aj nezhody. Moskva sa nemieni vzdať kontraktu v Iráne.Sme priatelia a vieme sa dohodnúť. Naše priateľstvo sa však končí tam, kde sa začína biznis. Asi také je posolstvo, ktoré vyslali z amerického Camp Davidu prezident Spojených štátov George Bush a ruská hlava štátu Vladimir Putin. Spoločne vyzvali Irán a Severnú Kóreu, aby zastavili svoje programy výroby jadrových zbraní.
Putin však americkému prezidentovi zároveň povedal, že Moskva sa nemieni vzdať exkluzívnej zákazky v iránskom Bušéri, kde by mala za technologickú pomoc na výstavbe jadrovej elektrárne inkasovať 800 miliónov dolárov. Napriek tejto nezhode - pre Washington je to neúspech - sa obaja prezidenti veľmi snažili ukázať, že sú si blízki. Keď kráčali bok po boku, priateľsky sa objali, keď hovorili na tlačovej konferencii, nevynechali možnosť ukázať, že medzi nimi vládne zhoda v boji proti terorizmu a odzbrojovaní nebezpečných krajín. A oslovovali sa George a Vladimir. Jasne to vyjadril hostiteľ Bush: „Náš vzťah založený na vzájomnej dôvere nám umožňuje dostať sa ponad nezhody v akejkoľvek otázke. Navyše, mám ho rád. Je to dobrý človek, s ktorým sa dá kvalitne stráviť čas.“
Už to, že po krátkych stretnutiach s francúzskym prezidentom Jacquesom Chirakom a nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom venoval Bush dva dni ruskému prezidentovi, hovorí zreteľne o prioritách Washingtonu. Napriek viacerým vážnym rozporom v kľúčových otázkach svetovej politiky - naposledy vojenského útoku na Irak - vystupujú ako partneri.
Počas dvoch dní rokovaní hovorili o situácii v Iraku, na Blízkom východe, v Afganistane a nebezpečných „nevlastných dvojičkách“ s jadrovým potenciálom - Iráne a Severnej Kórei.
„Naliehame na Severnú Kóreu, aby zastavila úplne, nezvratne a overiteľne svoje nukleárne programy. Naliehame na Irán, aby si plnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ povedal Bush. Putin súhlasí s požiadavkou, aby sa Irán do konca októbra bez akýchkoľvek obmedzení otvoril inšpektorom (tí našli na dvoch miestach podozrivé vzorky obohateného uránu). Z projektu v Bušéri však ustúpiť nechce a nič na tom nezmenilo po dvoch rokoch presviedčania ani stretnutie v Camp Davide.
Vysokopostavený zdroj pre denník The New York Times povedal, že Bush už na Putina pre jadrovú elektráreň v Bušéri príliš netlačil (rovnako ako v posledných mesiacoch), pretože už je takmer dokončená. Američania tvrdia, že spustenie tejto elektrárne môže Iránu pomôcť k jadrovej zbrani. Bush verí, že v prípade, že Irán odmietne agentov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Rusko by mohlo zastaviť dodávku posledných, na fungovanie elektrárne kľúčových súčiastok technológií.
V otázke Iraku Bush uspel v jednej dôležitej veci. Putin nebude požadovať rýchle odovzdanie správy štátu do irackých rúk, ako to chce Francúzsko. „Vieme, že ide o veľmi komplikovaný proces, ktorý sa musí zakladať na solídnom právnom a administratívnom podklade a bude postupovať v etapách,“ povedal Putin.
Putina, naopak, musela veľmi potešiť Bushova zmienka o teroristoch v Čečensku. „Terorizmu sa treba postaviť, kdekoľvek vytvára chaos a deštrukciu vrátane Čečenska,“ povedal Bush.
MAREK CHORVATOVIČ
